Mladík Kamil Paciga nechal svoje remeslo, ktorým bol post brankára, na vrchole juniorského veku. Už nejaký rok nadobudnuté skúsenosti vštepuje do súčasnej, ale i budúcej generácie.
Niektorí hráči, ktorí sú si vedomí, pokiaľ siahajú ich možnosti, nehádžu flintu do žita okamžite, ale skúšajú dať tomu ešte jednu príležitosť a prípadne aj v druhej najvyššej súťaži, či medzi amatérmi. To ale nie je prípad nášho rodáka.
„Mohol som sa vybrať týmto smerom, ale v tridsiatke by som zistil, že nemám za sebou žiadnu hokejovú stopu a časť života mi prekĺzla pomedzi prsty. Som vďačný za popradské začiatky, kde som dostal skvelého učiteľa, bývalého výborného brankára Martina Klempu,“ pokračuje Paciga, ktorý má vo svojej pôsobnosti všetky mládežnícke kategórie v našom klube.
„Ráno prídem na zimný štadión a v týždni som na ľadovej ploche s každou kategóriou. Následne absolvujem brankársky tréning, pri ktorom sa už špecializujeme na veci, ktoré chalanom robia problémy. Zdokonaľujeme taktiež korčuľovanie alebo základný postoj gólmana, ktorý nemôže chýbať. Víkendy trávim na zápasoch a sledujem, ako si chalani počínajú. Cez tablet si robím videá, ktoré sú veľmi nápomocné predovšetkým pri tých najmenších. Potrebujú vidieť a počuť, čo treba zlepšiť,“ zadefinoval bežný pracovný deň.
Pacigovo vzdelávanie v novej pozícii bolo skutočne na vysokej úrovni. Svedčia o tom účasti za veľkou mlákou, konkrétne v Kanade.
„Dva roky po sebe som sa zúčastnil mesačnej stáže v Kitcheneri, kde hráva môj kamarát Filip Mešár. Rovno som to spojil s jeho návštevou a následne som sa dostal k brankárskym tréningom. Bol som na nich prítomný od rána do večera. Dalo mi to veľmi veľa, pretože som mal možnosť vidieť, ako sa to robí. Určite ešte niekam vycestujem. Treba držať krok so súčasným trendom, keď chceme mať takých brankárov, akých majú za hranicami. Netreba si povedať a byť skromný, že toto mi stačí, ale vždy treba chodiť za novými vecami,“ cení si získané poznatky z kolísky hokeja.
Zahraničie ale nebolo jedinou zastávkou. Na Slovensku sa raz za mesiac v priebehu sezóny organizuje Výcvikový tábor brankárov pod záštitou niekdajšieho skvelého brankára a majstra sveta Jána Lašáka, ktorému robieva spoločnosť jeho dlhoročný reprezentačný partner Rastislav Staňa.
„Je to vzdelávací program pre brankárov, ktorí by mohli niekedy v budúcnosti chytať za reprezentáciu. Výhodou je, že sa tam stretávame začínajúci tréneri, ktorých to baví a ktorí chcú v tejto sfére pôsobiť. Pracujeme po boku bývalých gólmanov, ktorí majú za sebou bohatú históriu. Predkladajú nám svoj pohľad na rôzne situácie, čo je výborné,“ pokračoval s nadšením v hlase.
Trénerstvo je ako učiteľstvo. Aj táto robota si vyžaduje poriadnu dávku trpezlivosti a individuálny prístup. Paradox ale je, že najposlušnejší sú práve tzv. prípravkári.
„Je to tak, ale mňa to baví. Najkrajšie je vidieť na detičkách, ako sa snažia a idú do vecí naplno, pretože sa chcú posúvať. Preto si dovolím povedať, že pre nich by to nemala byť drina či odriekanie, ale zábava. Preto môj systém je takto nastavený a vôbec nie je nutné siahať po prísnych metódach. Tento vybudovaný vzťah funguje, netreba nič na tom meniť a nemôžem na nikoho povedať krivé slovo,“ chválil „drobcov“ náš kouč mládežníckych gólmanov.
Dieťa by malo vnímať dospelú osobu s rešpektom, a tak si veľmi nedovolí oponovať. Iná situácia ale nastáva pri vyšších ročníkoch, kde občas pociťujú tréneri prítomnosť pubertálneho veku, ale je to v únosnej miere.
„Samozrejme, niekedy prichádzame do kontaktu s výkyvmi niektorých hráčov, ktorí skúšajú, čo môžu. Keď som rozbiehal trénerskú dráhu, mal som problém udržať to, no teraz už viem včas zasiahnuť, aby mi neskákali po hlave. Na druhej strane nie je na mieste robiť niečo nasilu. Dôležitý aspekt je tomu hráčovi otvoriť oči a ukázať mu, prečo sa učí hokejové veci. Ak to nechce, nemá význam v tom pokračovať ako pre neho, tak pre mňa. Môžem ale povedať, že problémy so správaním sú pri brankároch dočasnou záležitosťou,“ opisuje Paciga, ako to sem tam vyzerá v rámci jeho roboty.
Mladý pomáha mladým. Ako sa cíti Kamil Paciga v momentoch, kedy rozdáva inštrukcie brankárom dorastu či juniorky, s ktorými je prakticky rovesník?
„Vynikajúco. Tu už treba pozerať na to, že chlapci sú plnoletí a vedia, čo chcú. Nechýba im chuť pracovať, rešpektujú ma, počas tréningov dávajú bokom kamarátstvo a skutočne k tomu pristupujú profesionálne. Som rád za ich výkony, ktorými sa prezentujú v lige a verím, že im táto forma čo najdlhšie vydrží,“ narážal na sympatické rezultáty z úvodu tohto ročníka.
Paciga označil Klempu za skvelého učiteľa a ešte jedného má medzi mužmi – Dušana Sidora.
„Komunikujeme pravidelne každý týždeň, aby sme učili rovnaké veci. Myslím to tak, aby im Dušan neordinoval niečo iné. Proces musí byť jednotný,“ vysvetlil mladý Spišiak.
Súčasťou každej práce je vízia. S akou prichádza bývalý 24-ročný muž v maske do našich štruktúr?
„Z dlhodobého hľadiska je potrebné robiť na tom, aby sa chalani zlepšili po technickej stránke. To je taká hlavná zložka, vedúca k úspechu, no taktiež je dôležité, aby boli z nich dobrí ľudia. Mojím hlavným cieľom je vychovať domáceho brankára pre A-mužstvo, ktorý bude jednotkou,“ spečatil dialóg Kamil Paciga.
