Najmladším členom kádra Novovešťanov bude útočník Alexej Kubát, ktorý v apríli dovŕšil vek 18 rokov. Talentovaný slovenský mladík sa významným spôsobom zapísal do kroniky českého hokeja. Pred rokom a štvrť vsietil ako 16-ročný prvý seniorský gól vo farbách HC Olomouc zhodou okolností do bránky krajana Dávida Hrenáka, ktorý chytal za Plzeň. Najbližšie tri roky bude v našich farbách. Ako sa na to celé pozerá, uviedol v rozhovore.
Alex, hokejové základy ste získali v Poprade a ostatné tri roky účinkovali v Olomouci. Ako by ste to porovnali?
„Olomouc sa mi ozval začiatkom novembra 2023. Neváhal som ani sekundu a hneď po reprezentačnom zraze som sa presunul na Moravu. Ťažko sa mi to porovnáva. Český klub mi poskytol všetky podmienky pre môj hokejový rozvoj, za čo mu budem navždy vďačný.“
Dátum 4. marec 2025 ostane naveky v pamäti?
„Určite áno. Bol to deň, na ktorý nikdy nezabudnem ja ani moja rodina. Bez podpory trénerov a vedenia, ktorí majú na tom najväčší podiel, by sa mi to určite nepodarilo.“
Pri vašom prvom góle v českej extralige počas debutu komentátor kričal, že to je premiéra ako hrom. Vraciate sa k tomuto okamihu často alebo pozeráte dopredu, čo môže prísť?
„Samozrejme, rád sa k tomu vraciam. Je to niečo, kvôli čomu som odmalička drel. Niekedy, keď sa necítim sebavedomo na ľade či mimo neho, tak to v spomienkach oprášim a dodáva mi to energiu prekonávať seba samého každý deň. Zároveň na seba kladiem väčšie nároky. Na druhej strane sa pozerám vpred a sústredím sa na to, čo je za rohom.“
Vtedy ste nemali vedomosť, že pôjdete hrať za mužov. Ako to bolo s terajším prestupom na Spiš?
„Dlhšie sa to ťahalo. Komunikoval som najmä s pánom manažérom Richardom Rapáčom i jeho bratom Braňom už od zimy minulého roka. Sú to skvelí ľudia, ktorí ma nadchli svojou víziou pre prácu s mládežou. Oni majú veľký podiel na tom, že budem obliekať dres s rysom na hrudi a som im za to veľmi vďačný.“
Keď ste sa dozvedeli, že odchádzate do klubu, ktorý získal dve medaily a pohár za víťazstvo v základnej časti, aké emócie vás ovinuli?
„Keďže mi bratia Rapáčovci umožnili trénovať v Spišskej už niekoľko sezón predtým, ako som sa oficiálne stal súčasťou kabíny, veľké úspechy od postupu do extraligy až po medailové bitky som sledoval. História klubu je mi blízka. Každopádne dosiahnuté výsledky ma potešili z toho hľadiska, v akom stave vedenie prebralo klub a čo s ním dokázalo v krátkom čase.“
Trojročná zmluva je slušný záväzok. Nesiete v hlave nejakú víziu, kde by ste sa chceli vidieť po tomto časovom horizonte?
„Mojím cieľom je stať sa dôležitým článkom mužstva. Tento cieľ dosiahnem len tvrdou prácou, trpezlivosťou a pokorou. Myslím si, že mám na to dosť času.“
Otec Zoltán bol obranca, vy ste útočník. Zásobuje vás cennými radami?
„Môj otec je jeden z najsilnejších pilierov mojej doterajšej kariéry. Naučil ma všetko a nikdy mi nepovedal nie, keď som ho volal trénovať. Je to človek, ktorý mi nastavil smer a vyslal ma do sveta vetou, že „môžu ti zobrať všetko, ale nikdy ti nezoberú to, čo natrénuješ, to sa nedá vziať.“
Beriete ho zároveň aj za trénera, ktorý vám pomáha rásť?
„Vnímam ho hlavne ako mentora. Každý jeden hokejový detail rozoberáme dopodrobna. Či už je to záznam z môjho zápasu alebo zostrihy z NHL. Vždy odo mňa očakáva maximum, lebo vždy mi všetko obetoval. Som jeho produkt. On zo mňa vytesal hráča so silnou morálnou vôľou.“
Ste vnímaný ako pracovitý, silný i fyzický typ hráča. Je niečo, čo vám až tak veľmi nejde a chcete to zmeniť v našom prostredí?
„O nedostatkoch sme sa už bavili s trénerským štábom. Myslím si, že je stále na čom pracovať vo všetkých smeroch. Základ je chcieť sa zlepšovať každým dňom, šperkovať silné stránky a vylepšovať tie menej silné.“
Stojíte pred prvým seniorským pôsobiskom. Spája sa to s rešpektom, výzvou, cťou a vďakou za prejavenú dôveru?
„Jednoznačne. Chcem sa odvďačiť za prejavenú dôveru tým, čím sa budem prezentovať na ľade. Uvedomujem si, že klub na mňa vynaložil nemalé finančné prostriedky. V dnešnej dobe nestačí mať len výkonnosť. Hráč potrebuje dostať šancu a mne ju dáva Spišská Nová Ves.“
