Veľa ľudí si spájalo Adama Lapšanského s extraligovým Popradom, čo bolo správne. V roku 2006 naskočil na slovenské klziská ako neznámy talent, ale srdcom i dušou je to rodený Spišiak. Z domova sa pobral preč v roku 2004. Doteraz sa pohyboval v rôznych kluboch. Túlavé topánky si však vyzul a s radosťou smeruje do svojho rodiska, kde si ako 36-ročný matador odkrúti premiéru medzi seniormi.
Adam, poriadne veľa vody pretieklo v Hornáde, kým ste sa vrátili späť. Čo poviete?
„Vedel som, že ten čas návratu domov raz príde. A je tu. Síce som ešte taký ako keby nezorientovaný, že som naspäť na Spiši, ale naplno si to uvedomím asi v auguste, keď vykorčuľujeme na ľad. Každopádne mám z toho výborný pocit a teším sa na nový ročník.“
Viete takto hneď z voleja odpovedať, kedy ste takpovediac vyleteli z hniezda?
„Bol som na základnej škole. Mohol som mať nejakých štrnásť rokov? Moje kroky smerovali do susedného Popradu, pretože Spišiaci vtedy neúčinkovali v extralige a bola to cesta, ako sa dostať k najvyššej súťaži.“
Pozorne ste sledovali Spišskú Novú Ves od jej návratu medzi ligovú smotánku?
„Nepretržite. Dokonca ešte aj v prvoligových dobách. Klub si zaslúžil postup najmä kvôli fanúšikom. Som rád, že je to stabilný člen elitného zoskupenia.“
Chodili ste na domáci ľad v súperových farbách ako boli Košice, Michalovce, Humenné, Nové Zámky alebo nedávno Trenčín. Najčastejšie s akými pocitmi?
„Len s tými najlepšími. Už keď sme prichádzali autobusom k štadiónu, zakaždým sa mi vynorili spomienky na moje začiatky.“
Kedy sa začala spájať vaša budúcnosť s domácim klubom?
„Kontakt s Rišom prebehol po úspešnej baráži s Trenčínom, keď sa ma opýtal, či by som mal záujem hrať doma. Samozrejme, niečo také ma nesmierne potešilo. Moja odpoveď bola pochopiteľne kladná.“
Koho osobne poznáte zo súčasného kádra?
„Brankára Filipa Suráka, útočníka Patrika Števuliaka, keďže sme pôsobili v Nových Zámkoch. Rovnako tak aj Róberta Džugana, ktorý pred šiestimi rokmi rozbiehal svoju seniorskú kariéru popri mne v Trenčíne. Títo chalani sú mi takpovediac bližší, ale ostatných registrujem zo zápasov, keď sme proti sebe súperili.“
Ako hodnotíte doterajšie zmeny, ktoré sa vykonali?
„Som zvedavý na prínos nového českého trénera Jakuba Petra, o ktorom som počul samé dobré veci. Čo sa týka mužstva, to sa ešte len dáva dokopy. Akurát som postrehol, že skončil Ališauskas. Spišská mala niekoľko rokov po sebe šťastnú ruku pri podpisovaní legionárov a verím, že to bude aj teraz. Nemám obavy o kvalitu nášho kolektívu.“
Vnímate ako poctu spôsob oznámenia vášho príchodu v rámci premiérového ročníka Hokejového večera Overtime?
„Jasné, že áno. Túto tému som rozoberal s Rišom. Povedal mu, že chápem takýto štýl predstavenia, nakoľko som miestnym rodákom a mám už niečo za sebou, ale ľudia čakali, že pod nálepkou tajný hosť to bude nejaký MacKinnon a nakoniec príde MacLapšanský (smiech). Možno väčšina z nich očakávala úplne niekoho iného, no dúfam, že ich môj návrat potešil.“
Nikdy ste nehrali doma v mužskej kategórii. Sú to od toho nejaké špeciálne očakávania?
„Veľmi na to nemyslím. Najbližšie týždne budem tvrdo pracovať v rámci tréningov, aby som bol čo najlepšie pripravený. Budem sa snažiť byť lepší ako minulý rok. Sľubujem, že dám do toho nie sto, ale dvesto percent.“
Zaujal vás zrekonštruovaný štadión?
„Áno, mám za sebou jeho návštevu. Mne sa náš štadión stále páčil, len, samozrejme, po dlhých rokoch potreboval nový šat. Určite bude teraz lepší aj komfortnejší.“
V týchto dňoch dokonca hostil dva reprezentačné zápasy Slovenska s Dánskom pred majstrovstvami sveta. Zúčastnili ste sa ich?
„Na piatkovom stretnutí som nebol, pretože som mal iné povinnosti. Pozrel som si len konečný výsledok 0:3. Druhý som si už prišiel pozrieť osobne a uvidíme, čo chlapci dokážu vo Švajčiarsku. V každom prípade sa na šampionát teším.“
