Skip to main content

Mladý a ambiciózny lodivod Vladimír Záborský si svojou poctivou prácou v nižších kategóriách vypýtal miesto v seniorskom mužstve. Premiérovú účasť okorenil fantastickým úspechom. O svoje pocity z nedávno skončenej sezóny sa s nami podelil v nadchádzajúcich riadkoch.

Sezóna 2022/23 bola vašou debutovou pri A-mužstve. Ako ju hodnotíte?

„V prvom rade sme sa zišli ako skvelý tím, ktorý podobne hokejovo zmýšľal. Táto skutočnosť mi uľahčila prechod do mužského hokeja. V trénerskom štábe nebol s ničím najmenší problém. Chcem sa veľmi pekne poďakovať za krásny rok pánovi Wojnarovi i Salugovi, že mi vo viacerých veciach pomohli.“

V akom smere ste sa mohli najviac činiť?

„Profesionálne kluby fungujú na základe určitých pravidiel. Samozrejme, všetky veci prichádzajú od hlavného kormidelníka, ktorý prideľuje prácu. Myslím si, že som pracoval nad rámec i nad očakávania, s ktorými som do toho išiel. Mal som na starosti rozoberanie systémových vecí, strih videí, prípravu na súperov aj tréningov. Som maximálne spokojný s premiérovou sezónu pri senioroch.“

V priebehu ročníka ste viedli aj dorastencov. Boli ste teda trénersky vyťažený?

„Mám za sebou okolo 95 zápasov. Je to teda slušná porcia. V niektorých okamihoch už toho bolo veľa, ale zvládol som to. Skvelý výsledok sme dosiahli s mužmi a rovnako to skončilo aj s dorastencami. Ciele sme splnili.“

Káder obsahoval viacero skúsených jednotlivcov. Vládla v ňom dobrá chémia, ktorá nás doviedla takto ďaleko?

„Každá sezóna sa začína budovaním a hľadaním optimálnych vecí. Od nás trénerov až po samotných zverencov. Samozrejme, nevyhli sme sa problémom, ale vždy sme na nich pracovali a odstraňovali ich. Vo všeobecnosti sme pôsobili v zdravom prostredí.“

Vladimír Záborský: Svojimi skúsenosťami a vedomosťami urobím maximum pre náš hokej - HK

Hokej je o radosti i smútku. Ktorý moment by sa dal vypichnúť?

„Trénerský život prináša všelijaké momenty veľmi často. Jednoznačne najťažšie som prežíval semifinálové vypadnutie so Zvolenom, kde vieme, akým spôsobom to prišlo. Myslím si, že v takom prípade žiadny tréner nevie, akú emóciu má v danej chvíli zo seba vydať. Vtedy ma pochytila taká prázdnota.“

Naše play-off sa odohrávalo na strednom Slovensku. Najprv v Banskej Bystrici, potom vo Zvolene. Boli to výborné štvrťfinálové, resp. semifinálové prekážky?

„Na obe mužstvá prebiehala kvalitná príprava. Detailne sme vedeli, čo obaja hrajú. Naozaj to boli špecifické série. Bystričania stavili na fyzickú kartu a tlak do bránky. My sme trochu iný tím a veľmi nám to nesedelo, no slávilo to úspech aj kvôli tomu, že sme si vytvorili pohodu v šatni. Pomocou sily, charakteru a vôľových vlastností chalanov sme strhli záverečný štvrťfinálový duel na našu stranu. Zvolenčania majú výborné individuality, ktoré majú schopnosť rozhodovať stretnutia. Súper napokon so šťastím cez nás prešiel.“

Ako ste videli podrazenie obrancu Nerijusa Ališauskasa v rozhodujúcom súboji pod Pustým hradom, kedy rozhodcovia poskytli domácim trestné strieľanie a úspešná realizácia ich posunula do finále?

„Poviem to takto. Ako tréner sa snažím robiť si svoju prácu najlepšie ako viem. To isté by mali robiť všetci zainteresovaní. Z hľadiska celej sezóny sme čelili niekoľkým diskutabilným verdiktom. Mali by sa pískať evidentné fauly a nie toto, čo odpískali proti nám. Kompetentní by mali mať rovnaký názor. Pri rozhodcoch mi niekedy chýba cit pre hru. Takýmto spôsobom zasiahnuť do dôležitého diania, ako sa to stalo nám, je dosť neštandardné.“

Keby ste mali ohodnotiť výkony hráčov, ako by to znelo?

„Sú sezóny, kedy nie všetkým vyjdú podľa predstáv. Nebudem to konkrétne rozoberať. Skutočne dávam klobúk dole pred celým mužstvom, pretože aj keď sa mu nedarilo, nahrádzalo to bojovnosťou a zhostilo sa úloh, ktoré mu boli zadané.“

Pred rokom ste nám prezradili, žeby ste nemali mať problém s angličtinou, no uvidíte, ako ju budete zvládať. Po prvých debatách s legionármi sa to rozbehlo?

„V tomto som sa našiel asi najviac. Pokúšal som sa ich viac stiahnuť do klubu. Komunikácia nebola vždy jednoduchá, ale na konci dňa sa to prejavilo pozitívne. Som veľmi rád, že sme našli spoločnú cestu a predvedené výkony v zápasoch boli toho odzrkadlením.“

V roku 2022 sme mali po sezóne v marci, tentoraz o mesiac neskôr. Ako budú vyzerať vaše dni, kým sa pustíme do prípravy na ďalšie pokračovanie?

„Prichádza čas na rodinu, ktorú som, bohužiaľ, zanedbával. Mám dve malé deti. Musím sa poďakovať manželke za trpezlivosť. V najbližších týždňoch si sadneme s pánom Richardom Rapáčom a začneme sa venovať otázke mládeže aj mužom.“

Bronzová medaila nemohla ostať bez oslavy s fanúšikmi, ktorí zaplavili centrum mesta. Aké pocity zavládli, keď ste sa pozerali na skandujúci dav?

„To sa asi ani nedá opísať. Chcel som vytesniť okolitý tlak, aby som ho nevnímal. Až v meste som pochopil, čo sa deje. Ovinula ma neuveriteľná hrdosť na to, že som Spišiak a veľká radosť, že som súčasťou tohto klubu. Roky sa mu snažím dať čo najviac, a teraz to správne vyvrcholilo.“