Novoveský fanúšik by si už snáď ani nevedel predstaviť niekoho iného v drese s číslom 6, ako obrancu Dávida Romaňáka. Popradský rodák je verný nášmu klubu päť rokov a ešte ďalšie štyri bude. Čo ho viedlo k podpisu nadštandardného kontraktu, ako sa zmenil za tie roky a po čom túži, odkryl v dialógu.
Keď ste prichádzali do Spišskej Novej Vsi, napadlo vám, že tak dlho budete jej súčasť?
„Pamätám si na deň, keď ma vyhodili z Popradu. Hneď na to som volal Rišovi Rapáčovi, či má o mňa záujem. Ten okamžite prejavil a prezradil mi ciele, ktoré chce dosiahnuť. Veľmi ma to prekvapilo, ale páčilo sa mi, že je cieľavedomý a našli sme zhodu. Dnes som tu piaty rok a všetko, čo mi prezentoval, sa naplnilo.“
Stále ste mladý. Necítite sa už trochu ako legenda klubu?
„Určite ešte nie som legenda (úsmev). Ak však všetko pôjde ako má a naplním štvorročnú zmluvu, mal by som sa zaradiť k chalanom, ktorý za Spišskú odohrali najväčší počet zápasov. Rád by som k tomu pridal aj obrovský úspech v podobe zisku extraligového titulu. To je niečo, čo robí z hráčov s veľkou dôverou klubu legendami.“
V správe o vašej novej 4-ročnej zmluve bolo zmienené, že ste odolali viacerým rôznym ponukám. Ktorý hlavný faktor vás udržal medzi rysmi?
„Faktorov bolo viac. Na prvom mieste však bola dôvera medzi mnou a Rišom Rapáčom. Okrem toho to bola zverená pozícia v tíme, rodinné zázemie, zlepšovanie podmienok, vízia a hlad po úspechu.“
Do akej miery rozdávate pokyny a rady mladším spoluhráčom?
„Viem, akou cestou som si prešiel. Som človek, ktorý si rád vyhodnocuje veci. Preto sa ich často snažím nabádať k tvrdej i poctivej práci. Taktiež chcem, aby sa v našom kolektíve cítili komfortne. A chcem, aby z nich vyrástli dobrí ľudia. Pokúšam sa im ukázať cestu, že tvrdá robota, disciplína či vízia dokážu posunúť dopredu nielen v hokeji, ale i osobnom živote.“
Sledovali ste zápasy Slovenska proti Nemecku v Banskej Bystrici, na ktoré nastúpil aj Róbert Džugan?
„Áno. V kádri bolo niekoľko chalanov, ktorých poznám a držal som im palce.“
Brankár Eugen Rabčan s vami debutoval práve pri tomto protivníkovi vo februári 2023 v košickej Steel aréne. Nechýbal tam ani Oleksii Myklukha. Vtedy to bola prehra 1:3, teraz aj vďaka jeho výkonu víťazstvo v obrátenom garde. Zaspomínali ste si na to?
„Vopred bolo avizované, že výber hráčov bude do 23 rokov a ja som už tesne po limite. Okrem toho som si v tejto sezóne zahral na Nemeckom pohári. Verím, že som ukázal zlepšenie oproti prvej reprezentačnej akcii. Mojim cieľom je určite dostať ďalšiu pozvánku a ponúknuť trénerom progres.“
V extralige je to výborne rozbehnuté. V neúplnej tabuľke sme bodovo vyrovnali lídra z Košíc. Čo to pre nás znamená?
„Keď sa na to pozrieme z dlhšieho horizontu, je to až neuveriteľné, kam pár ľudí posunulo náš klub, že sa v týchto dňoch bavíme o naháňaní Košíc v tabuľke. Samozrejme, náš cieľ je stále sa posúvať a získať čo najlepšiu pozíciu pred vstupom do play-off. Rovnako tak chceme mať konzistentné výkony i výsledky. Je skvelé, že desať kôl pred koncom hráme o prvú priečku. Stojí pred nami ďalšia historická chvíľa pre naše malé mesto, ktoré má však veľké hokejové srdce. Môžem každému sľúbiť, že spravíme maximum, aby sme si mohli siahnuť na pohár Dušana Pašeka, ktorý je určený víťazovi základnej časti.“
Návrat po reprezentačnej prestávke bude veľmi náročný. Cestuje sa do Žiliny a Popradu. Obaja súperi majú svoje silné stránky. Ako by to tam mohlo vyzerať?
„Súhlasím, že to budú extrémne ťažké previerky. Teraz sa ešte viac bude bojovať o body a miesta, keďže je pred nami záverečná fáza dlhodobej časti. Pre nás je podstatné, aby sme hrali náš hokej a nikomu sa neprispôsobili. Keď to plníme šesťdesiat minút, vyhrávame zápasy.“
V úvode vášho pôsobenia na Spiši boli tribúny skromne obsadené. Dnes je to o niečom inom. Čo na to vravíte?
„Mám v pamäti prvý zápas, kedy bolo v hľadisku pár stoviek divákov. Teraz sa bavíme o odlišnej návštevnosti. Verím, že sa naše publikum ešte viac rozrastie, pretože ľudia sú súčasťou celej našej značky.“
Návšteva psieho útulku, hádzanie plyšových hračiek alebo venovanie konkrétnych zápasov záchranným zložkám. Boli sme aktérmi viacerých akcií. Aj to pomohlo vytvoriť pravú hokejovú komunitu v našom meste?
„Áno. Je to skvelé, keď sa konajú takéto udalosti. Pomáha to nielen hokeju, ale aj samotnému mestu. Ako som už spomínal, čím viac divákov bude chodiť na hokej, tým viac máme šancu byť ešte silnejší.“
Aké to je pre hráča, keď pravidelne nastupuje pred plným domácim hľadiskom?
„Zakaždým je to nádherný pocit, keď vychádzame z kabíny a celý štadión zborovo skanduje. Vtedy má človek zimomriavky a chce podať čo najlepší výkon. Jednoznačne nám dodáva silu a potrebnú energiu.“
Vnímate pozitívne ohlasy na svoju osobu zo strany fanúšikov?
„Ani nie. Snažím sa toho strániť. Dôležitý je pre mňa názor trénerov či funkcionárov. Na základe toho sa pokúšam zlepšovať svoju hru a byť lepším hráčom pre svoj kolektív.“
