Hokejisti Slovenska naplno zúročili domáce prostredie. Začiatkom februára prilákali tisícky divákov do Zvolena. Nemecko zdolali 5:2 a 4:3 po predĺžení. Na súpiske boli aj dve mená zo Spišskej Novej Vsi. Útočníci Oleksii Myklucha a Róbert Džugan figurovali v jednom útoku i v najcennejšom drese. Obaja sa nemusia hanbiť za predvedenú hru, Džugan si dokonca odniesol bilanciu 1 gól a 1 asistencia.
„Tvrdá práca, úsilie, nevzdával som sa a veril som, že to raz môže prísť,“ vymenoval hlavné aspekty prieniku do reprezentácie Róbert Džugan, ktorý si 7. a 8. februára pripísal na svoje konto prvé štarty za mužov. Levočský rodák bol jedným z kvarteta nových tvárí vo výbere trénera Craiga Ramsayho. Slováci pred zápasmi s Nemeckom vo Zvolene stavili na zloženie mužstva z hráčov do 25 rokov. Brankár Vladimír Glosár z Michaloviec viackrát tvrdil, že nominácii uverí, až sa objaví na zimnom štadióne pod Pustým hradom v obklopení vedenia reprezentácie i spoluhráčov.
„Bol som inak nastavený. Snažil som sa pôsobiť prirodzene a nechcel som sa z toho zblázniť. Keď to prišlo, objavil sa menší stres aj rešpekt, čo je úplne pochopiteľné. Nebol to nejaký extrém,“ uviedol Džugan, akým spôsobom vnímal pozvánku do kádra národného tímu. Po poslednom ligovom dueli s Michalovcami nasledoval na druhý deň presun do dejiska zrazu. Stretnutia sa hrali v polovici týždňa. „Trénovali sme, rozoberali videá na mítingoch a nechýbala ani posilňovňa. Na ľade aj mimo neho sa pracovalo na sto percent. Takto to vyzeralo cez deň. Večer bol voľnejší a spravili sme si takú pohodu s chalanmi, keďže sa dobre poznáme z extraligových duelov. Dobre sme sa porozprávali,“ priblížil dianie v reprezentácii Džugan, ktorý nebol z kádra Rysov jediný zástupca.
Zvolenskú šatňu zdieľal so spoluhráčom a ofenzívnym partnerom z tretej formácie Mykluchom. „V niektorých fázach som hral podobným štýlom ako v Spišskej. Samozrejme, na klubovej úrovni mám viac času na premýšľanie aj vyšší pobyt na ľade. Je to normálne. Človek keď je prvýkrát na medzinárodnom fóre, nemôže od toho očakávať všetko. Tréneri mi povedali, že mám hrať hokej, aký viem a vôbec s tým nemali problém a ani mi neadresovali žiadne výčitky, prečo som hral len podľa seba. Držal som sa teda toho, čo mi je blízke,“ opísal svoje výkony vo dvojzápase proti Nemcom Róbert Džugan. Veľká chvíľa a moment, ktorý si určite zapamätá do konca života prišla v 37. minúte druhého súboja. Za bránou hostí zabojoval Lukošik zo Slovana Bratislava a náš útočník spred bránkového priestoru nechytateľne zavesil do ľavého vinkla brankára Floriana Bugla. „Všetko sa to zomlelo veľmi rýchlo a vtedy nie je možné niečo špekulovať. Vedel som, že keď sa vytočím smerom na bránku, gólman pôjde dole a hore sa mi uvoľní miesto. Využil som to, že Nemci boli dlhšie na ľade, z čoho plynuli zaváhania. Som rád, že sa môj zámer zmenil na realitu,“ vyjadril sa k premiérovému zásahu v seniorskom drese Slovenska najlepší strelec našej juniorskej reprezentácie na MS U2020. V takýchto prípadoch nesmie chýbať cenný suvenír na pamiatku.
„Chlapci mi hneď odložili puk, ktorý olepil kustód s dátumom. Som neskutočne šťastný, že to prišlo takto skoro. V prvom vystúpení som si pripísal asistenciu, v druhom gól,“ neskrýval obrovskú radosť Róbert Džugan. Realizačný tím automaticky komentoval v médiách výkony nováčikov a priznal, že má nad čím premýšľať pred aprílovým zrazom, ktorý sa už bude naplno sústrediť na svetový šampionát v Česku. „Zatiaľ sme nehovorili o budúcnosti. Dve víťazstvá ale o niečom svedčia. Myslím si, že sme sa všetci ukázali v pozitívnom svetle,“ dodal Džugan.