Lukáš Vartovník, Dávid Romaňák, Nerijus Ališauskas alebo najnovšie Šimon Groch. Dvadsaťtriročný obranca si postupne tvorí dlhoročnú sériu v drese Spišskej Novej Vsi, ktorý si prvýkrát obliekol v piatok 4. novembra 2022. Pred dvoma rokmi dostal na stôl úvodné predĺženie spolupráce a v týchto dňoch aj druhé.
Ako vnímate predĺženie zmluvy o 2 roky?
„Predĺženie zmluvy vnímam určite pozitívne. Som rád, že sa moja práca pretavila do ďalšej dôvery zo strany klubu. Verím, že túto dôveru dokážem opätovať svojimi výkonmi, budem naďalej hokejovo rásť a prinášať mužstvu to najlepšie zo seba.“
Kedy to začalo smerovať k tomu, že sa blíži ďalší nový kontrakt?
„Prvé rozhovory začali prebiehať už na konci minulej sezóny. Pokračovali aj počas leta, postupne prebiehali ďalšie rokovania, a teraz sa to celé úspešne uzavrelo.“
S akými plánmi či cieľmi ste prichádzali do klubu v sezóne 2022/23?
„V mojej prvej sezóne bolo hlavným cieľom získať čo najviac skúseností v seniorskom hokeji a prebojovať sa na majstrovstvá sveta do 20 rokov. Myslím si, že práve príchod do Spišskej mi k tomu výrazne pomohol. Po návrate z majstrovstiev som sa chcel čo najviac sústrediť na pomoc mužstvu a byť na ľade platným hráčom, ktorý dokáže prinášať to, čo sa od neho očakáva.“
Ste rodák z neďalekého Mikuláša, ale špeciálny vzťah máte aj k Bratislave. Patrí Spišská k vášmu druhému domovu?
„Určite by sa to tak dalo povedať. V mužstve už pôsobím nejaký ten piatok a za ten čas som si tu vytvoril veľmi dobré vzťahy. Či už sú to spoluhráči, ľudia okolo hokeja, fanúšikovia alebo ľudia v meste. Všetci prispievajú k tomu, že sa tu cítim veľmi dobre a Spišská mi postupne prirástla k srdcu.“
V minulých sezónach boli súčasťou tímu skúsení borci v obrane ako Ališauskas alebo Valach. Podporovali vás, prípadne dávali cenné rady, ktorých majú neúrekom?
„Určite áno. Napríklad „Ali“ sedel vedľa mňa v šatni, takže mi pravidelne odovzdával rady, či už počas tréningov, po nich alebo medzi tretinami. Vedel ma správne usmerniť a pomôcť mi v rôznych situáciách. S Ďurom Valachom som zase odohral dve sezóny v obrannom páre a aj od neho som získal množstvo cenných skúseností. Obaja mi veľmi pomohli v mojom hokejovom rozvoji.“
Vekový priemer kabíny sa znížil a už nie ste vyslovene mladík. Koho sa dnes snažíte najviac počúvať?
„Je pravda, že sa kabína trochu omladila a už nepatrím medzi tých úplne najmladších. Stále sú tu však chalani, ktorí majú viac skúseností ako ja. Myslím si, že máme veľmi dobrú partiu, v ktorej si každý dokáže navzájom niečo odovzdať, či už ide o hokej, alebo bežný život. Preto by som nepovedal jedno konkrétne meno. Snažím sa počúvať a brať si niečo od každého.“
Pravidelne prichádza nová skupina legionárov. Ako sa vám s nimi spolupracuje?
„Musím povedať, že chalani, ktorí k nám prišli, sú veľmi dobrí ľudia. Výborne zapadli do kabíny a myslím si, že spoločne tvoríme skvelú partiu nielen na ľade, ale aj mimo neho.“
Hrávali ste pod viacerými trénermi. Od Čechov, Kanaďana až po Slovákov. Každý mal na vás iné požiadavky?
„Každý tréner má svoj vlastný systém a predstavu o tom, ako by malo mužstvo hrať. Nepovedal by som však, že by sa požiadavky na mňa nejako zásadne menili. Som určitý typ hráča a hoci každý systém vyžaduje trochu iné veci, základ mojej hry zostáva viac-menej rovnaký. Dôležité je vedieť sa prispôsobiť a plniť úlohy, ktoré odo mňa tréner očakáva.“
Generálny manažér klubu Richard Rapáč v jednom z rozhovorov s úsmevom spomínal, že má s vami „otcovský“ vzťah a že ste zároveň nositeľom pozitívnej energie do kabíny. Mal pravdu?
„Prišiel som ešte vo veku juniora a počas celej tej doby sa mi Rišo vždy snažil ukázať tú správnu cestu ako napredovať či už po dobrom alebo po zlom (smiech). Stále som za každú srandu a dennodenne sa snažím vnášať výbornú náladu medzi spoluhráčov.“
Ak by ste mali súčasnú sezónu porovnať s uplynulou, ktorá nebola úplne podľa našich predstáv, ako by to znelo?
„Nechcem túto sezónu zatiaľ príliš hodnotiť, pretože sme stále len na jej začiatku. Určite sme ju však odštartovali lepšie ako minulý rok. Hrá sa s väčším pokojom, keď nemusíte hneď od úvodu dobiehať stratu na tímy pred vami. Na druhej strane je tabuľka veľmi vyrovnaná a každý zápas môže výrazne zamiešať poradím, preto musíme zostať nohami na zemi a pokračovať v práci.“
V čom ste sa zlepšili za štyri roky v našej organizácii a kde cítite, že ešte potrebujete zabrať?
„Myslím si, že hodnotenie mojej hry patrí skôr trénerom. Ja sa snažím neustále pracovať na veciach, ktoré sa odo mňa očakávajú. Dnešný hokej sa stále vyvíja a aj keď som určitý typ hráča, nestačí sa sústrediť iba na svoje silné stránky. Tie treba ďalej rozvíjať, ale zároveň nesmiem zaostávať ani v ostatných herných činnostiach. Podľa mňa je vždy priestor na zlepšovanie.“
Nájdete si občas chvíľku a poťažkáte si naše historické bronzové, resp. strieborné medaily aj spomínate na víťazstvo 4:3 v Košiciach z februára 2025, ktoré nám prinieslo premiérový pohár Dušana Pašeka staršieho?
„Momentálne ani presne neviem, kde medaily mám, pretože sme sa cez leto sťahovali a ešte stále nemám vybalené všetky krabice (smiech). Samozrejme, na tieto úspechy spomínam veľmi rád. Boli to krásne momenty a pocity, ktoré som dovtedy vo svojej hokejovej kariére ešte nezažil. Aj zisk pohára Dušana Pašeka staršieho bol výnimočný, hoci pocity boli trochu zmiešané. Na jednej strane sme už “držali pohár v rukách”, no na druhej sme vedeli, že sezóna ešte pokračuje. Napokon sme vypadli v prvom kole play-off, takže aj to ukázalo, aký nevyspytateľný dokáže byť hokej.“
Aký máte možno vzťah s fanúšikmi mimo zimného štadióna?
„Fanúšikovia sú tu naozaj skvelí a vždy je príjemné stretnúť ich aj mimo štadióna. Verím, že ich bude každým rokom pribúdať a že sa nám podarí pravidelne zapĺňať celý štadión. Hrať pred plnými tribúnami je pre každého hráča niečo výnimočné.“
Po súboji s Banskou Bystricou vám nepripísali gól, keď ste poriadnou bombou prepálili brankára Gajana. Okrem toho dlhšie rezonovalo 68 streleckých pokusov a iba jeden získaný bod. Už sa vám niečo také niekedy stalo?
„Určite som už zažil zápasy, v ktorých sme mali výraznú streleckú prevahu, no napriek tomu sa nám ich nepodarilo dotiahnuť do víťazného konca. Taký je jednoducho hokej. Niekedy môžete robiť veľa vecí správne, vytvoriť si množstvo príležitostí, ale puk do bránky jednoducho nechce padnúť.“
Dlho dokáže takáto „nespravodlivosť“ ovládať psychiku?
„Neviem, či by som to úplne nazval nespravodlivosťou, pretože aj takéto situácie patria k športu. Dôležité je, ako sa s nimi mužstvo vyrovná. Môže vás to položiť, ale môže vás to aj nakopnúť k ešte lepšiemu výkonu. Myslím si, že my sme práve ten druhý prípad. Aj v spomínanom zápase sme sa dokázali vrátiť späť a bojovať o víťazstvo. Nakoniec nám v predĺžení a nájazdoch chýbal kúsok šťastia, aby sme získali aj druhý bod.“
Negatívnu sériu štyroch prehier po sebe sme prerušili kvalitným výkonom a jasným výsledkom 6:2 proti Michalovciam. Bola základom úspechu skvelá trojgólová prvá tretina?
„Samozrejme, vždy sa hrá lepšie, keď po prvej tretine vediete 3:0. Myslím si však, že základom úspechu bolo najmä to, že sme začali plniť veci, ktoré sme si pred zápasom povedali. Vrátili sme sa k nášmu hokeju, bojovnosti, poctivej práci a jednoduchým základným veciam, na ktorých môžeme následne stavať. Práve to bolo podľa mňa rozhodujúce.“
Súťaž bude pokračovať v stredu 11. novembra vo Zvolene. Čo plánujete robiť v priebehu reprezentačnej prestávky?
„Počas reprezentačnej prestávky vycestujem za priateľkou do Brna a určite sa zastavím aj za rodinou v Bratislave. Okrem cestovania sa budem snažiť hlavne oddychovať a načerpať nové sily, aby som sa po prestávke vrátil plný energie a pripravený na ďalšiu časť sezóny.“
