Po šéftrénerovi mládeže sme si tentoraz pozvali k mikrofónu riaditeľa Petra Potengu. V rozhovore bilancoval ostatnú sezónu, ale odkryl aj nedostatky, ktoré trápia našich mládežníkov.
Dopadla sezóna 2022/23 podľa predstáv?
„Myslím si, že bola uspokojivá. Poviem úprimne, že sme mali na začiatku malú dušičku. Urobili sme však zopár zmien, ktoré sa pozitívne prejavili a prinieslo to dobrý výsledok.“
Poďme si to rozmeniť na drobné…Dorastenci?
„Cieľom bolo zachrániť sa. V priebehu ročníka sme s Lukášom Laškodym dopĺňali káder, pri ktorom sme mali celkom šťastnú ruku. Napokon sa to pekne poskladalo. Samozrejme, pod vplyvom skladby mužstva sa začala meniť rétorika v otázke cieľov. Verili sme, že sa prebojujeme do desiatky, aby sme sa nemuseli zachraňovať. Bohužiaľ, chýbal nám bod. Ale na konci dňa sme vyhodnotili, že dorast bol takým milým prekvapením.“
A čo juniorka?
„Ťažšie sa skladá tím, pretože chalani idú na vysoké školy do rôznych miest či práce. Čelili sme teda náročnej situácii, ale zvládli sme to uhrať tak, aby sme boli konkurencieschopní. Radosť nám spravili žiacke kategórie. Každá jedna sa umiestnila na horných pozíciách. Tam sa pracuje výborne. Nami nastavená filozofia spred pár rokov sa osvedčila. Samozrejme, nesmieme zaspať na vavrínoch a musíme sa prispôsobovať súčasným trendom.“
Pri dorastencoch zavážil bod, aby nehrali o záchranu, juniori naopak kvôli tomu nezabojovali o najvyššiu súťaž. Vraví sa, že po vojne je každý generál. Je to ten prípad?
„Vždy si položíme otázku, čo sa mohlo urobiť inak. Keby sme na to nemali, nepoviem nič. Lenže som presvedčený, že sme mali získať lepšie umiestnenie, respektíve postup do extraligy. Očakávali sme príchod obrancu Šimona Grocha, ktorý však prišiel po prestupovom termíne. S jeho prítomnosťou by sme určili zamútili postupové vody. Verím, že terajšie ročníky sú pripravené dotiahnuť našu snahu do úspešného konca. Rovnako tak si prajeme, aby sa dorastenci prebili vyššie. Musím ešte spomenúť, že nás teší nominovanie Benjamína Varšu aj Viktora Ferenca do mládežníckej reprezentácie.“
Tento týždeň zaznela informácia, že juniorov povedie Ladislav Karaffa, ktorý má úspechy s mládežou v Liptovskom Mikuláši. Novoveský cieľ tejto kategórii stále uniká. Ste poverčivý a zmení sa to už najbližší rok?
„Dôležité je, že sa vracia rodák. Samozrejme, už nechceme ostať pod čiarou. Opäť si dáme záležať pri tvorbe súpisky a budeme dbať na to, aby bol plynulý prechod medzi juniormi a seniormi.“
Vlani výkonnostne zaujal Martin Šuty, ktorý medzičasom podpísal štvorročnú zmluvu s mužským extraligovým tímom. Je na obzore niekto ďalší?
„Máme tam bratov Polčíkovcov, Michala Frankoviča, Jakuba Kišidaia, Dávida Barillu či Denisa Novogurského. Nerád by som niekoho vynechal, nakoľko sa stále niekto dokáže prezentovať vo výbornom svetle. Chalani majú potenciál a zároveň šancu. Musia si však uvedomiť, že nič nepríde zadarmo. Ale potrebujú preto niečo urobiť. Vytvárame im vhodné podmienky na prácu a zvyšok je v ich rukách.“
Celková mládežnícka situácia je zastabilizovaná?
„Áno. Jediný problém, ktorý nám pravidelne spôsobuje vrásky na čele, sú peniaze. Keď sa chceme priblížiť modernému hokeju, financie sú stále rozhodujúce. Od výšky rozpočtu sa odráža kvalita. Jednoznačne potrebujeme získať väčší obnos.“
Aký je podiel mesta pri fungovaní mládeže?
„Určite si vieme predstaviť, aby bolo financovanie na vyššej úrovni. Vzhľadom k tomu, že pôsobím vo funkcii podpredsedu športovej komisie. Spolu s kolegami robíme maximum, pretože potrebujeme všeobecný prílev finančných zdrojov do športu. Ideálne by bolo, ak by sa dokázala navýšiť dotácia určená pre šport zhruba na 500 000€. Momentálne sme niekde v polovici. Treba tomu dať obrovské množstvo času, energie, diskusií a pod. Doba je veľmi ťažká. Náklady stúpajú. Ak to porovnám s minulým rokom, tentoraz celkové náklady vyskočili o 30-40%. Aktuálne sme v stave, že so súčasnou výškou dotácie nemáme šancu zvládnuť nasledujúcu sezónu. Mrzí nás, že v drvivej väčšine miest má hokej, respektíve šport všeobecne oveľa vyššiu podporu. Chcel by som preto apelovať na zástupcov mesta, aby svoj postoj prehodnotili, ak chceme ďalej v budúcnosti vychovať hokejistov, ktorí budú Spišskej Novej Vsi robiť výbornú reklamu nielen na Slovensku, ale aj vo svete. Buďme radi, že sa toľko detí v našom meste zaujíma šport a neevidujeme jednotlivcov, ktorí uprednostňujú drogy či iné neduhy.“
Máte predstavu, ako je možné vylepšiť spoluprácu, aby to nebolo každoročne len v rovine prosieb a úvah?
„Táto téma je predmetom rokovaní v najbližších dňoch. Pohrávame sa s myšlienkou, respektíve ozývajú sa hlasy, ako sa dá celoplošne podporiť hokej. Existuje koncepcia prerozdeľovania finančných prostriedkov. Svoju rolu môže zohrať extraligový bronz A-mužstva. Potrebujeme si sadnúť s predstaviteľmi mesta a jasne si nastaviť spôsob prísunu peňazí. Neustále bombardujeme mesto i poslancov, aby sme sa mohli posúvať. Dokázali sme pritiahnuť do klubu množstvo detí. Ďalšie nám pribúdajú, za čo sme radi.“
V akom stave sa nachádza infraštruktúra zimného štadióna?
„V rámci interiéru musíme zrekonštruovať niektoré šatne i vybudovať nové. Deti musia mať také priestory, ktoré si vyžaduje 21. storočie. Chceme vytvoriť sektor, ktorý by navýšil kapacitu kabín. S tým súvisí prerábka posilňovne, rozcvičovne či klubovne, pretože aktuálny stav je naozaj zlý. To zhltne nemalé financie. Potom sa budeme môcť priblížiť modernému svetu aj klubom.“
Konfrontujú vás rodičia s vybavením, respektíve poukazujú na to, v akom prostredí pracujú ich ratolesti?
„Samozrejme, každý rodič chce pre svoje dieťa to najlepšie, aby mohlo kvalitne trénovať. My ako klub sme akýsi prostredník a vykonávateľ toho. Našou prioritou je mať kvalitne fungujúce zázemie, aby sa deti cítili dobre, boli motivované a robili hokej s láskou. Skrátka, musíme im ponúknuť taký štandard, aký má byť.“
Je pripravený plán, ako dospieť k želanému ovociu bez toho, aby ste neodchádzali zo sedení s negatívnymi odpoveďami?
„V minulosti sme najčastejšie počúvali, ako sa to nedá. Samozrejme, jednoznačne je nutná spoluúčasť mesta v týchto projektoch.“