Oddych je za nami, povinnosti a ďalšia robota pred nami. Spišiaci rôznymi spôsobmi zužitkovali voľno, respektíve novembrovú reprezentačnú prestávku. Po návrate na štadión v nedeľu večer absolvovali tréningovú jednotku. Následne sme si pripravili rozhovor s našim trénerským trojlístkom v zložení Jakub Petr, Tibor Tartaľ a Branislav Rapáč. Odpovede sú označené iniciálami a všetci dostali rovnaké otázky. S menšou výnimkou nášho bývalého kapitána, ktorý dostal prvé štyri otázky navyše vzhľadom na novú začínajúcu etapu.
Ako rýchlo ste si zvykli na to, že po príchode na štadión smerujete do trénerskej a nie hráčskej kabíny?
„Samozrejme, nie je to úplne jednoduché. Ešte nie som v takom veku, že by som nemohol hrať hokej, pretože vidím, že hráči v mojom ročníku sú stále aktívni. Myslím si, že tom ten typ človeka, ktorý to má v hlave usporiadané. Viem, aká je moja zdravotná situácia, kvôli ktorej nemôžem hrávať. Zároveň sa už nepozastavujem nad minulosťou, ale venujem sa budúcnosti. Skôr premýšľam o tom, ktorá cesta bude pre mňa najlepšia z hľadiska budúcej kariéry.“
Je veľký rozdiel v každodennom režime?
„Jednoznačne. Veľmi mi chýbajú ranné chvíle, ktoré spočívali v pohybe, posilňovni a ďalších veciach. Odjakživa som aktívny človek, avšak nahrádzam to inými vecami, aby som ostal v pohybe. Pred aj počas zápasu pociťujem zvýšený stres, pretože viete, že nemôžete žiadnym spôsobom prispieť k výkonu mužstva, pretože hrajú hráči a nie tréneri. Celá nervozita je v súčasnosti väčšia ako v hráčskych časoch. Som v pozícii druhého asistenta a mojou robotou sú presilové hry. Podstatné gro práce odvádzajú Kubo s Tiborom. To, čo mám na starosti, si myslím, že zvládam. Ak sa časom posuniem na iný post, možno budem vedieť lepšie porovnať, aké to je, keď ste hráč a tréner, ktorý má toho veľmi veľa.“
Kedy sa začína vaša práca a kedy končí?
„Tibor otvára štadión ešte pred upratovačkou (úsmev). Jeden čas som sa snažil s ním pretekať, ale potom som si povedal, že si radšej doprajem dlhší spánok. Štandardne prichádzam okolo siedmej, aby som si pripravil videá, ktoré chcem ukázať hráčom, čo sa týka presiloviek či individuálnych vecí. Veľa sa bavíme o hokeji aj s kolegami, aby sme spoločne napredovali. Takto vyzerá moja prvá časť dňa. Popoludní sa už venujem druhej polovici, kedy som ako keby športový manažér. Sledujem hráčov a skautujem ich. Tieto veci ma nesmierne bavia aj napĺňajú.“
Na tréningoch ste na korčuliach a s hokejkou v ruke. Ešte vás to ťahá na súťažný ľad?
„Hranie baga bez fyzickej námahy mi ešte ide (smiech). Popravde už ma to neťahá do ligových zápasov, pretože keď si predstavím, čo všetko by som musel absolvovať, aby som sa dostal do kondície, tak už po tom netúžim. Ľudia si neuvedomujú, čo musí hráč dodržiavať, byť na seba prísny a pod. Ja som musel byť taký, nakoľko som nemal až taký talent v tomto smere. Keď som sa chcel udržať na určitom leveli, stálo ma to veľmi veľa úsilia. Priznám sa však, že v jednom prípade som cítil nutkanie naskočiť a bolo to v prvom kole v Poprade na základe motivačného príhovoru Kuba Petra.“
Do reprezentačnej prestávky sa podarilo nahrať 26 bodov a umiestniť na 6. priečke. Môžeme rozprávať o spokojnosti?
JP: „Mohli sme ich mať viac, ale aj menej. Myslím si, že sme mohli získať viac, takže z tohto pohľadu je to také 50 na 50. Boli zápasy, v ktorých sme stratili body vlastnou hlúposťou, no do ďalšieho obdobia sa z toho chceme poučiť.“
TT: „Všetko zlé je na niečo dobré. Tím sa dáva dokopy. Každá prehra nám niečo ukázala a všetci sme to vnímali rovnako. Do istej miery je to aj pozitívne, pretože mužstvo dostáva nejakú správu.“
BR: „Veľmi ma mrzia domáce prehry v záverečných tretinách. Na druhej strane to považujem za dobrú školu pre náš mladý kolektív.“
52 strelených gólov znamená, že po Poprade a Slovane máme tretí najlepší útok ligy. Spočíva to v nastavenom systéme?
JP: „Tešíme sa z toho, pretože je to produkt našej hry. Rovnako ako pri bodoch, aj tu som názoru, že sme mohli mať ešte väčší počet. Niektoré situácie zvykneme zbytočne prekombinovať. Chalani vedia, o ktorých hovorím.“
TT: „Každý súper je iný. Tie góly padli z odlišných pozícií. Aktuálny počet však vnímame pozitívne. Máme dobrý korčuliarsky systém, rýchle otáčanie hry a toto prispieva k veľmi solídnej produktivite.“
BR: „Súhlasím s Tiborom. Roky sme boli zvyknutí hrať v strednom pásme s možnosťou vyrážania do brejkov. Myslím si, že súčasný systém jednoznačne sedí mladému tímu. Samozrejme, keď budeme ešte lepší v premieňaní šancí, čísla porastú. Z pohľadu fanúšika je to len dobré. Divák chce vidieť množstvo gólov, atraktívnu hru a v neposlednom rade víťazstvo svojho klubu.“
Trojica Martel, Lepaus a Jääskeläinen si delí tretie miesto s počtom 13 asistencií. Hovoríme v tomto prípade aj o šťastnej ruke pri angažovaní legionárov, na ktorých sme mali vlani smolu?
JP: „Robím si celkový pohľad o cudzincoch v extralige. Určite máme radosť z ich postavenia v štatistikách, ale vždy to treba brať tak, že každá minca má dve strany. My sa primárne pozeráme na výkony v konkrétnych päťkách, v ktorých nastupujú. Chalani vedia, kedy hrali výborne a kedy im to haprovalo predovšetkým v defenzívnej činnosti. V tejto časti sezóny je to však sľubná vizitka, ale ja to vidím tak, že môžu byť ešte lepší.“
TT: „Vždy je to o tom, že toto trio patrí medzi konštruktívnych hráčov. Sú to typy, ktoré chcú získať puk a nečakať na neho. Tým pádom si vytvárajú nejaké možnosti, ako zbierať body. Možno je to týmto dané, že im to vychádza.“
BR: „Nemyslím si, že je to úplne o šťastí. Pred rokom sme urobili nejaké chyby vo výbere, keďže sme verili tomu, že sme v uplynulých ročníkoch mali výborných a rozdielových zahraničných hráčov. Je dôležité, aby hrali kvalitne celoplošne, pretože hokej sa hrá na oboch stranách klziska. V tomto majú určité rezervy. Ak to zmenia, ešte viac nám pomôžu.“
Prvý menovaný v derby s Popradom, ktoré sme prehrali smolne 2:3, zaknihoval tri mínusky. Rozobrali ste si to?
JP: „Každé stretnutie si podrobne rozoberáme, kde sú hráči oboznámení so svojím výkonom. Spätná väzba je niekedy väčšia, inokedy menšia. Nechcem to individualizovať.“
TT: „Stále sa treba pozerať na to, aký je to mínus. Danick je jednoznačne ofenzívny hráč. Aj jemu sa môže stať, že mu niečo nevyjde a pribudne mu na konto mínusový bod. Všetci však vedia, akú majú rolu, čo v daný moment priniesli pre tím, ako aj to, čo môžu zlepšiť. Dôležitá je záverečná správa z konkrétneho zápasu či ten hráč odviedol prospešnú prácu pre mužstvo alebo nie.“
BR: „Osobne nie som veľký fanúšik štatistík hodnotenia plus, mínus. Pre mňa to nie je úplne objektívny ukazovateľ. S Danickom sme si to prešli, pretože jeho hra smerom dozadu musí byť lepšia. On to vie, my to vieme a pracujeme na tom. Áno, je to jasný útočný hokejista, ktorý to chce rozhodnúť v prospech mužstva, ale vtedy dochádza k zaváhaniam. Myslím si, že s pribúdajúcim časom to bude výborné a bude ešte viac platný pre kolektív.“
Verejnosť špekuluje, že je na odchode, no klub už raz deklaroval, že ak by sa k tomu schyľovalo, príde oficiálne vyjadrenie. Môžu takéto nepodložené informácie škodiť tímu?
JP: „Všetkých hráčov nabádame k tomu, aby nevnímali žiadne vonkajšie informácie, ktoré nepochádzajú z klubu. Na sociálnych sieťach je toľko nezmyslov, že je to až na zamyslenie. Pre nás je podstatné, aby chalani sa venovali svojej práci a žili tímový život. V tejto súvislosti môžem potvrdiť, že keď niekto bude na odchode, fanúšik sa to včas dozvie.“
TT: „Naše mužstvo je také silné, že to, čo nie je pravda, ho nemôže rozhodiť. Aj keď sa zvonku niečo prečíta a hráči vo vnútri vedia, že to tak nie je, nemá to extrémny vplyv na náladu v šatni. Inak možno vyznie kritika, ktorá tam je a vždy bude. Chalani sú voči sebe otvorení, takže nič také nehrozí.“
BR: „Iba doplním, že vieme, aká situácia vládne ohľadom Danicka a určite to nebudeme medializovať. Ide o súkromné záležitosti. „Marty“ strávil reprezentačnú pauzu v domácom prostredí, ale už sa opäť pripojí k mužstvu a ďalej pokračuje. Viac k tomu nič netreba dodať.“
Ťažšie sa znášala prehra s Liptovským Mikulášom, ktorá sa zrodila za päť minút, alebo neúspešné doháňanie štvorgólového manka proti Banskej Bystrici zo ziskom bodu?
JP: „Tam boli iné kľúčové body výsledkov. V oboch prípadoch išlo o porážky a bolo jedno či na základe nezvládnutého konca alebo po nájazdoch. Z hľadiska vývoja týchto duelov a príčiny prehier, sú to pre mňa neporovnateľné súboje.“
TT: „Je to otázka uhla pohľadu. Stačí sa pozrieť napríklad na Montreal, ktorý nedávno viedol 4:0 nad Winnipegom a prehral 4:5 po predĺžení. Stále sa treba pozerať na to, čo takéto zápasy dajú tímu. Zakopnutie s Liptákmi mrzelo, no spomínaný duel s Bystricou bol nedocenený so zreteľom na to, aké to bolo ťažké, keď sme skresali manko z 0:4 na 4:4. Celkovo sa bavíme o prehrách, ktoré neznamenajú plný počet bodov. Musím súhlasiť s Kubom, že toto sa nedá porovnávať.“
BR: „Štve ma každá prehra a ťažko ich znášam. Tibor to však vystihol, keď povedal, že chalani ukázali charakter tým návratom do duelu s Bystričanmi. Prehrali sme, ale namiesto prípadného debaklu to bola dráma do poslednej sekundy. Tým chcem povedať, že naši hráči majú veľké srdce a nevzdávajú sa za žiadneho stavu.“
Pracuje celý kolektív podľa očakávaní alebo je niekto, kto zaostáva?
JP: „Zámorský tréner Scotty Bowman svojho času hovorieval – the way the practice the way the play, čo v preklade znamená spôsob, akým sa trénuje, tak sa hrá. V tomto duchu sa snažíme pracovať. Samozrejme sú zápasy či tréningy, z ktorých sme nadšení, ale niekedy v nich potrebujeme potlačiť, nakoľko tam nie je taká kvalita, akú si my tréneri predstavujeme a chceme vidieť. Teraz sme mali večerný tréning, v ktorom nechýbalo nadšenie. Toto je náš taký malý cieľ, aby sme to mali permanentne v dostatočnej kvalite, intenzite či prevedení.“
TT: „Je to tímový šport a občas sa vyskytne, že niekto má slabšiu chvíľku. Je to úplne normálna vec.“
BR: „Je super, že tréneri majú vysoké nároky na hráčov. Tréningy sú náročné, kvalitné, vo vysokej intenzite a mám z toho veľmi dobrý pocit. Môžem to bez problémov porovnať s minulosťou. Našim zámerom je produkovať korčuliarsky hokej a takto to na tréningoch vyzerá. Myslím si, že nášmu tímu sa nedá vyčítať chcenie, chuť, nasadenie a zlepšovanie.“
V akých veciach možno pociťujete tímové nedostatky?
JP: „To je otázka procesu. Niečo si sadne rýchlo, niečo pomaly. Braňo hovoril o tom, že sa s mužstvom parádne pracuje. Nie je to vyslovene o tom, že sme na základe niektorých nezvládnutých sekcií hry prehrali nejaké zápasy. Základ je dobrý a je to o prístupe hráčov.“
TT: „Pracovná morálka je dobrá. Ak niečo nevychádza podľa plánov, je to tým, že sme „nové“ mužstvo, ktoré v kombinácii s realizačným tímom niečo buduje. Trebárs o rok bude ten tím opäť o niečo iný a silnejší. Nedá sa skutočne vytiahnuť nejaká vec, ktorá by nefungovala. Skôr je to o tom, čo a ako sa nastavuje a nie, čo ako nejde.“
BR: „Ja tu budem konkrétnejší. Problémy nám robí fyzická hra. Myslím si, že tam nám to škrípe. Je to určite dané tým, že máme typologicky rýchle i technické mužstvo. Ak sa budeme chcieť posunúť na ďalší level, tento herný aspekt potrebujeme zmeniť. S pribúdajúcim časom bude fyzická náročnosť stretnutí vyššia.“
Čo vás najviac potešilo alebo aj teší?
JP: „Reakcia tímu, ktorá je globálna. Chlapci vnímajú hokej ako celok, čo je dobré. Nebavíme sa len o obrannej a útočnej hre. Ako náhle budú v defenzíve silní, získajú ofenzívnu odmenu. Patrí sme forčeking aj rýchla reakcia po strate puku v akejkoľvek časti klziska.“
TT: „Mne sa páči, že si hráči vedia zobrať veľké percento zo spätnej väzby. Sú mužstvá, v ktorých keď im niečo poviete, aj tak si idú svoje. V našom tíme je to presne naopak. Vytýkanie zlých vecí je brané v zmysle, že im chceme pomôcť, v čom sa skrýva tímový úspech.“
BR: „V porovnaní s minulými ročníkmi môžem hovoriť o zapojení mladíkov. Od návratu do extraligy sme boli sústredení na výsledky a veľa mladých chlapcov dostávalo minimum priestoru, pričom ich momentálne oveľa viac začleňujeme do kolektívu. Pravidelne hrajú, pracujú na sebe, zlepšujú sa. Toto ma nesmierne teší.“
Aký máte vzťah mimo hokejových povinností, prípadne si zájdete na večeru, pivo, alebo nejaký výlet?
JP: „Na štadióne sme od rána do večera. Z vlastnej skúsenosti je pre mňa lepšie byť zatvorený v hale, než sedieť niekde v meste. Občas si vybehneme na nejaké víťazné pivko, ale všade sme videní. Vo večerných hodinách sa teda radšej vyhýbam mestu (smiech). Teraz sme mali štyri dni voľna, no pravidelne sme si volali, pretože sme mali o seba strach. Sme veľmi radi, že sme sa konečne stretli (úsmev).“
TT: „Od začiatku je to výborné. Samozrejme, chvíľku to trvá, kým sa všetci spoznajú. Myslím si, že čím dlhšie spolu budeme, potom sa pripoja aj rodinní príslušníci. Komunikácia je čoraz viac otvorenejšia i úprimnejšia a je tam veľký pocit dôvery. Rozhodne to vnímam iba pozitívne.“
BR: „Musím pochváliť kolegov. Toto je môj prvý trénerský rok, no celkovo si nespomínam z celej kariéry na trénerov, ktorí by toľko času strávili v práci. Niekedy je to až bláznivé, koľko materiálu pripravia. Pre mňa je to obrovská inšpirácia, no zároveň aj otázka, či niečo také chcem robiť (úsmev). Veľa vecí mi otvorilo oči. Myslel som si, že som už videl všetko, ale vždy sa nájde niečo nové, čo ma prekvapí. Z Kuba som mal najprv priveľký rešpekt, pretože som si pamätal na časy z Třinca, kde som pôsobil ako mladý chlapec a hrávali sme s Vítkovicami. Zo začiatku to bolo teda formálne. Každým dňom sa však naše vzťahy obrusujú. Cítim sa výborne a je skvelé, keď môžete chodiť do práce s úsmevom.“
