Vladimír Záborský pôsobí v realizačnom tíme rysov od sezóny 2022/23. 38-ročný tréner odviedol kus výbornej roboty, v pozícii hlavného doviedol mužstvo k historickému prvenstvu po základnej časti. S klubom podpísal novú zmluvu do roku 2029. Viac prezradil v dialógu.
Štvrťfinálový neúspech je už definitívne zabudnutý?
„Tým, že sa mi to stalo ako hlavnému trénerovi, tak skoro na to nezabudnem. Stále to bude niekde vo mne uložené. Dúfam, že sa z toho poučím, vezmem si dobré i zlé veci a opäť sa posuniem.“
Dnes je už známa zostava realizačného tímu, ktorý vyzerá zaujímavo. Ako to hodnotíte?
„Pozitívne. Debatovali sme s bratmi Rapáčovcami aj športovým manažérom Radom Heizerom, kde sme spoločne usúdili, že v mojom veku som stále vnímaný ako mladý kormidelník. Vnímam to ako novú možnosť niečo sa naučiť od uznávaného trénera, akým je Peťo Oremus. Števa Fabiana rovnako tak vítam medzi nami, pretože je to niekdajší hráč, ktorý nám pomohol späť do najvyššej súťaže.“
Aké máte očakávania od tejto spolupráce?
„Nemám nič konkrétne. Každá hokejová sezóna predstavuje nejakú výzvu a teším sa na to. Všetci budeme pracovať na tom, aby sme sa ďalej posúvali a zároveň rozvíjali ako klub.“
Tréner Peter Oremus v našom rozhovore prezradil, že vám veľmi rád pomôže dostať sa do reprezentácie, keďže sa to už podarilo niekoľkým jeho bývalým kolegom. Povedal vám to aj osobne?
„Áno, hovorili sme o tom (úsmev). Samozrejme, som za to rád, že mi chce pomôcť. Posun do národného tímu by bola pre mňa neuveriteľná pocta. Treba si však uvedomiť, že cesta tam môže viesť len na základe tvrdej práce a množstva odpracovaných hodín.“
Trénerské skúsenosti ste naberali od Čecha a Kanaďana, teraz to bude krajan, ktorý je ovenčený ligovými kovmi. Aký to môže byť osobný prínos?
„Predovšetkým sa teším na ľudskú stránku trénera Oremusa. Ide z neho pokoj, ktorý sa dá nadobudnúť len skúsenosťami. Na druhej strane pôsobenie popri ňom ma opäť obohatí o niečo nové. Vo viacerých rozhovoroch som už viackrát uviedol, že stále sa učím. Trénerstvo je profesia, kedy ste večný študent.“
Po nástupe na post hlavného kouča ste priniesli svoje veci. Túto tému ste stihli aspoň sčasti prebrať, ako by to mohlo vyzerať v budúcej sezóne?
„Niekoľkokrát sme spolu sedeli. Sú určité veci, ktoré sa budem snažiť presadzovať. Peťo mi prisľúbil, že budem mať na to priestor. Dám do toho všetko, aby som pomohol čo najviac. Niečo mám zaužívané a dúfam, že nájdeme zhodu.“
Ako sa vám páči doterajšia skladba mužstva?
„Pracujeme na nej s vedením klubu. Máme vyhliadnutých nejakých legionárov, ktorých intenzívne skautujeme. Samozrejme, opäť máme v kope slovenské jadro a som rád, že tam je pár nových mien. Najmä mladých hráčov, ktorí budú mať chuť niečo dokázať. Je to cesta, ktorou by sme sa chceli uberať.“
Tri roky máte za sebou, ďalšie štyri pred sebou. Je to prejav veľkej dôvery a spokojnosti. Súhlasíte?
„Verím, že áno. Podpis štvorročnej zmluvy s rodným klubom vo mne vyvoláva pocit zadosťučinenia za prácu, ktorú tu vykonávam. Jednoducho som doma. Mám fantastický vzťah s vedením, milujem mesto, milujem klub aj fanúšikov. Pre mňa je to záväzok do budúcnosti, aby som na sebe pracoval a zlepšoval sa po profesionálnej stránke.“
Kde sa vidíte o štyri roky?
„Nezvyknem sa pozerať takto ďaleko. Svoju robotu beriem zo dňa na deň. Mojou úlohou je vždy odovzdať maximum pre svojho zamestnávateľa. Nedávam si dlhodobé ciele.“
Cíti sa Vladimír Záborský ako legenda klubu?
„Určite nie (smiech). Sme mladý klub a naši predchodcovia tu zanechali obrovskú stopu i kusisko výbornej roboty. Boli to mená ako Karabín, Vaic, Hrubý a ďalší. Títo ľudia nechali odkaz. My sme to prevzali, dali tomu novú nálepku a zatiaľ nám to vychádza. Neraz som už povedal, že hokej je krásny šport v tom, že odzrkadľuje úsilie. Nikdy nemôžeme zaspať na vavrínoch ani lietať v oblakoch. Ak človek nepracuje stopercentne, hokej mu to dá pocítiť.“
