Pokiaľ nie je prítomný na štadióne necelú hodinu pred zápasom, ani sa nemôže začať hrať. Veľmi dôležitým článkom je lekár. V našom klube dlhé roky zastáva túto pozíciu MUDr. Róbert Slivka. Jeho práca prináša rôzne okamihy, o ktorých sčasti vravel v dialógu.
Ste dlhoročný člen nášho realizačného tímu?
„Keď si dobre pamätám, s prácou klubového lekára som začal v roku 2002, čo je vyše dvadsať sezón. Okrem pôsobenia pri A-mužstve som často zabezpečoval zápasy mládežníckych tímov. Mám dvoch synov, ktorí v klube vyrastali a ešte stále hrajú hokej v Európskej univerzitnej hokejovej lige. Som veľký fanúšik hokeja a v meste, z ktorého pochádzam, nebol hokej. Hokejový klub potreboval lekára, oslovili našu nemocnicu a prihlásil som sa.“
Figurujete vo viacerých športoch?
„Hokej je moja športová priorita a nemám viac času na iné športy. Ešte do minulej sezóny, kým tu hral môj mladší syn, som bol súčasťou mládežníckych tímov. Pred troma rokmi som sa dostal do skupiny reprezentačných lekárov Slovenska a odvtedy som sa zúčastnil mnohých akcií. Naposledy to bola Svetová zimná univerziáda v Turíne, odkiaľ sme si priviezli strieborné medaily.“
Akú máte špecializáciu?
„Sú tri. Chirurgia prvého stupňa, urgentná medicína a úrazová chirurgia.“
Časovo je to zrejme náročné, keďže musíte pendlovať medzi nemocnicou a štadiónom. Pravda?
„Keby nebol hokej moja veľká vášeň, určite by som tak dlho pri ňom nebol. Toto nie je o peniazoch. Je to pre mňa vynikajúci relax, adrenalín a množstvo športových zážitkov. Samozrejme, niekedy je to dosť ťažké skĺbiť pracovné i športové povinnosti, ale za tie roky som si už zvykol.“
Do akej miery spolupracujete s fyzioterapeutom či masérom?
„Sme jeden tím, spolupráca je nevyhnutná a veľmi dobrá. Moja práca má široký rozmer. Nie je to len dohľadať počas zápasu na hráčov. Ošetrenie akútnych poranení je len začiatok celého procesu s hráčom. Dôležité je následné doliečenie, zrehabilitovanie a iné aspekty, kde je potrebné mať maséra či fyzioterapeuta. V reprezentácii k tomu patrí ešte mentálny kouč alebo psychológ. Okrem toho majú hráči aj iné zdravotné problémy, nielen úrazy a mnohokrát som viac zamestnaný týmito vecami. K tomu patrí široké zázemie, ktoré mi poskytuje naša nemocnica. Či už sú to zobrazovacie vyšetrenia, krvné testy, infúzna liečba a ďalšie veci. Špecifikom sú zahraniční hokejisti a najmä tí, ktorí majú rodičovské povinnosti, a tak sa musíme občas starať aj o ich ratolesti.“
Ak dôjde k vážnemu zraneniu hráča, ktoré si vyžaduje transport na ďalšie vyšetrenia, ste celý čas pri tom?
„Povinnosťou počas extraligových zápasov je prítomnosť sanitky a kolegov zo záchrannej zdravotnej služby. Toto je pre mňa veľká výpomoc. Ešte keď sme boli v SHL, bol som na všetko prakticky sám. Teraz mám pri sebe profesionálnych záchranárov, na ktorých sa môžem spoľahnúť. Nepamätám sa, žeby som niekedy musel súrne byť pri hráčovi počas prevozu do nemocnice.“
Podľa pravidiel musí byť lekár na štadióne 40 minút pred zápasom, inak sa nemôže začať. Boli ste už niekedy v takej situácii?
„Zriedka som naozaj v časovej tiesni. Bolo to hlavne vtedy, keď sa hrávalo o 17:00, ale nikdy sa mi nestalo, aby som meškal, prípadne, aby hrozilo zrušenie zápasu. Hlavní delegáti zápasov sú konštruktívni a ani nie je v ich záujme, aby sa duel neuskutočnil. Už počas rozcvičky som tam, a takisto i členovia záchrannej zdravotnej služby sú plne pripravení na zabezpečenie zápasu.“
Pamätáte si na nejaký nepríjemný zážitok zo športovísk?
„Bol jeden taký prípad a týkalo sa to amatérskeho hokeja. Pred niekoľkými rokmi došlo pri hráčovi k zástave srdca priamo na ľadovej ploche. Vtedy som mal službu na záchranke. Napriek našej enormnej snahe sa nám nepodarilo obnoviť činnosť srdca a došlo k úmrtiu.“
Ako zvládate naozaj ťažké prípady, ktoré sa vyskytujú?
„V mojej lekárskej praxi som bol často pri život ohrozujúcich stavoch, ale dúfam, že k niečomu takému nedôjde počas našich zápasov. Ostatné úrazy alebo iné zdravotné komplikácie nie sú pre mňa až tak stresujúce, keďže som traumatológ a v práci riešim oveľa závažnejšie prípady.“
Vaša práca však prináša určite aj pekné momenty. Na ktoré si spomínate?
„Sú to športové okamihy a tých je veľa. Väčšina je z posledných rokov, keď sme postúpili do extraligy. Play-off víťazstvá a medaily, ktoré sme získali je niečo, čo navždy ostane v pamäti. Špeciálne krásne spomienky sú hokejové úspechy mojich synov. S hokejom som toho veľa precestoval a všetko to boli prekrásne zážitky. A myslím aj tie, kedy to bolo bez medaily. Hokejová rodina nie je len klišé. S ľuďmi okolo hokeja bolo vždy príjemné tráviť čas.“
Čo vás na vašej práci najviac inšpiruje?
„To, keď pomôžete pacientom s ťažkosťami a vidíte, že to malo účinok. Je to ten istý prípad, ako v športe. Úspechy v ňom vám dávajú chuť a inšpiráciu pokračovať. Moja profesia je nesmierne náročná, keďže často riešim akútne ťažké stavy, ale ak viete pomôcť človeku, posunie vás to mentálne dopredu a posilní vás pre ďalšie výzvy v živote.“
