Pozícia trénera brankárov patrí Dušanovi Sidorovi. Táto sezóna bude pre neho štvrtou v našich radoch. Ako sa pripravujú gólmani, čo je dôležité, aby sa podarilo vychovať kvalitného ochrancu svätyne a aké momenty zažil vo svojej kariére, to nám postupne odhalil v nasledujúcich riadkoch.
Verejnosť pozná Sidora predovšetkým z účinkovania v rodnom popradskom drese. Bolo to v rokoch 2012 – 2014. Potom sa ešte raz pripomenul o štyri roky neskôr, ale skúsil druhú najvyššiu súťaž v Humennom. Poslednou destináciou bol Štrasburg.
„V Spišskej som od jej návratu do extraligy. Po ukončení kariéry som sa začal venovať trénovaniu gólmanov, pretože aj môj otec bol brankár. Začínal som na Výcvikových táboroch vo Zvolene a Dolnom Kubíne. Chodia tam mladí chlapci, ktorí majú v sebe potenciál stať sa reprezentantmi. Ide o jednotlivcov vo veku od 15 do 20 rokov. Následne ma oslovil Rišo Rapáč, či by som nechcel pracovať s A-mužstvom Spišiakov. Mal som výhodu, že som poznal oboch brankárov – Marcela Melicherčíka aj Filipa Suráka,“ prezradil na úvod 37-ročný Dušan Sidor.
Brankársku zostavu na ďalší extraligový ročník máme v novom zložení. Jednotkou je Mareks Mitens, dvojka patrí Štefanovi Vallušovi. Už niekoľkokrát zaznelo, že toto lotyšsko-slovenské spojenie bolo vyslovene v Sidorových rukách.
„Myslím si, že sme našli kvalitnú dvojicu. Samozrejme, toto tvrdenie musí dokázať v priebehu sezóny. Valluš bol podpísaný ako prvý, keďže ho poznáme z našej ligy. Neskôr sa v ponuke ocitol Mitens. Upriamil som na neho pozornosť a venoval som dostatočný čas skautingu. Pozrel som si všetky dostupné videá z minulých sezón. Veľmi sa mi páčil, preto som obvolal jeho bývalých trénerov. Od všetkých som dostal výborné referencie, a tak sme sa rozhodli, že ho angažujeme. Okrem toho, že je to kvalitný brankár, je to aj skvelý človek. Števo je taktiež veľmi pracovitý chlapec a verím, že bude dýchať Mareksovi na krk a zamieša karty,“ vyjadril sa k novému tandemu v bránkovisku.
V doterajších dvoch prípravných stretnutiach s Nowym Targom aj Osvienčimom sa predstavili obaja brankári. Viac toho odchytal Mitens, ktorý inkasoval trikrát od prvého súpera, v záverečnej tretine s poľským šampiónom zatiahol Valluš roletu. Aké výkony podali?
„Solídne. Ani jeden to však nemal ľahké. Človek, ktorý nikdy nemal na sebe výstroj, to je ako keby obliekol skafander. V hale bolo veľké teplo a chalani odchádzali z ľadu doslova premočení. Mareks mi povedal, že stratil štyri kilá, pričom každú tretinu vypil takmer jeden a pol fľaše tekutín. Viete si teda predstaviť, aký je to nápor na organizmus. Musím ale povedať, že si chalani zastali svoje miesto. Ešte máme zopár prípravných zápasov. Verím, že už stopercentne vyladia formu do začiatku súťaže,“ zhodnotil premiéry oboch gólmanov.
Napriek tomu, že tréner brankárov neustále pracuje so svojimi zverencami, pri tvorbe nominácie na zápas nie je jediný, ktorý rozhoduje o nástupe niektorého z nich.
„Brankára vyberáme stále po diskusii s trénerským štábom. Vždy si prejdeme, kto mal aké výkony v zápasoch alebo na tréningoch, prípadne sa zameriavame na to, aký súper mu sedí,“ poznamenal Sidor.
Odjakživa sa rozpráva o tom, že gólman predstavuje 50 – 70% úspechu tímu. Hokej sa však pravidelne mení a posúva. Zmenilo sa niečo a čo je rozhodujúce, aby vyrástol kvalitný brankár?
„Platí to dodnes. Každý tím sa snaží, aby bol v niečom popredu. Čo sa týka výchovy, najdôležitejšia je hlava, ako je ten jednotlivec mentálne nastavený. Do mužského hokeja sa dostávajú hotoví brankári, ktorí vedia korčuľovať, chytať či čítať hru. To sú prvky, ktoré ich posúvajú na profesionálnu úroveň. Správny gólman je maximálne sústredený na svoju prácu a vtedy nedokáže rozmýšľať nad ničím iným. Keď trochu zaváha, môže zle odhadnúť situáciu a súperovu šancu na gól nevyrieši včas. Mentálna príprava je teda veľmi dôležitá. Fyzickú berieme v dnešnej dobe ako samozrejmosť,“ vytiahol zaujímavosti v súvislosti s jedným z kľúčových postov v mužstve.
V otázke titulu sa stále opakuje, že získať je jednoduchšie ako obhájiť. Ako je to v prípade bývalého brankára, ktorý svoje skúsenosti odovzdáva novej generácii?
„Je to vyrovnané. Vzťah medzi trénerom brankárov a samotným brankárom je ako učiteľ a študent. Tréner musí vedieť vysvetliť a podať cenné informácie tak, aby to zverenec pochopil, čo od neho chce. Rovnako tak je potrebné, aby trénerove slová prijal. Pokiaľ bude tvrdiť, že všetko vie, nikam sa neposunieme. Ako sa hovorí, nikto učený z neba nespadol a učíme sa celý život,“ hovorí Sidor o podstatnom aspekte.
Popradčan odchytal na seniorskej úrovni stovky zápasov a navštívil šesť štátov – USA, Taliansko, Fínsko, Nórsko, Rakúsko a Francúzsko.
„Medzi najkrajšie momenty kariéry radím titul vo Francúzsku, kde sme vyhrali ligu s Angletom. Získať prvenstvo v akejkoľvek súťaži je ťažké. Mám už aj krásny okamih v trénerskom pôsobení, a to je postup do finále cez Košice v apríli tohto roka. Ovinul ma úžasný pocit. Samozrejme, nie všetko bolo dokonalé a ostala mi aj nepríjemná spomienka. Sezónu 2015/16 som mal chytať vo Fínsku, ale zranil som sa po zrážke s protihráčom. Skončil som s roztrhnutým krížnym väzom a vynechal som celý rok,“ spomínal Dušan Sidor na svoje časy v brankárskom výstroji.
Bitka medzi brankármi je najčastejším javom v zámorskej NHL. V Európe tento netradičný pästný súboj až tak nevidno, ale občas dôjde k výnimke. Ak sa to však stane na Slovensku, ide o to obrovskú raritu. 30. október 2012 sa navždy zapísal do našej histórie.
„S Popradom sme hrali v Banskej Bystrici. V tretej tretine sa strhla šarvátka. Jednu bitku som už absolvoval v USA a keď ku mne korčuľoval bystrický brankár Robert Slipčenko, tak som vedel, čo ma asi čaká. Do zápasu som nastupoval ako náhradník Nikkiläho, pretože sa zranil. Rýchlo som premýšľal, čo mám urobiť. Či ma kvôli tomu nevyhodia z klubu. Lenže Slipčenko už mal dole lapačku aj vyrážačku a povedal som si idem do toho. Po bitke som si pozbieral časti výstroja s tým, že ostávam v zápase, no rozhodca mi prišiel oznámiť, že musím ísť do kabíny. Dávid Buc sa začal pripravovať, ale aj on figuroval v mastenici, takže nemohol ma zastúpiť. Napokon išiel do bránky Samo Takáč, ktorý dochytal tú necelú minútu. Bolo to veľmi napäté, nakoľko Bystričania pálili zo všetkých strán, ale našťastie sme udržali výsledok 4:3. Kuriozitou neskôr bolo, že Slipčenka na záver sezóny poslali do Popradu, a tak sme o pár mesiacov sedeli vedľa seba v šatni,“ nechal sa počuť na konci rozhovoru spišskonovoveský brankársky kouč.
