4. sezóna od nášho návratu do extraligovej spoločnosti nám skončila v piatok 28. marca prehrou 0:3 vo Zvolene. Po čase sme sa zhovárali s trénerom Vladimírom Záborským, ktorý od decembra uplynulého roka koučoval tím ako hlavný kormidelník.
Prešiel mesiac od vypadnutia v play-off. Už vyprchalo štvrťfinálové sklamanie?
„Keďže to bolo moje prvé play-off na poste hlavného trénera, sklamanie bude vo mne rezonovať ešte dlho. Zobral som si z toho dobré aj zlé veci.
Urobili ste si za ten čas analýzu, kde sa to zlomilo?
„Samozrejme, analyzoval som si to ako tréner. Neskôr sme sa na to pozreli s realizačným tímom či vedením klubu. Nakoľko hokej je šport, ktorého výsledky ovplyvňuje veľa faktorov, tak sa naozaj nedá vypichnúť jedna príčina neúspechu. Už som vo viacerých rozhovoroch spomínal, že je tam toho viac, ako zranenia alebo nejaké emočné vyčerpanie z náročnej sezóny. Rovnako tak nám nepomohla dlhá pauza medzi základnou časťou a play-off. V neposlednom rade výborne pripravený Zvolen, ktorý sa opieral o výkony skvelého brankára Kantora.“
Ako sa teraz pozeráte na fakt, že ste sa nedotkli pohára Dušana Pašeka staršieho, ktorý sa udeľuje víťazovi základnej časti?
„Ako hráč som bol veľmi poverčivý, rovnako to platí aj teraz pri trénovaní. Bez ohľadu na to, ako to skončilo, by som sa trofeje nedotkol tak či onak.“
Obrovský nadplán sa spravil práve ziskom tejto trofeje. Mohlo to byť viac na škodu, keďže vo vyraďovacej časti prišla nečakaná stopka?
„V Spišskej Novej Vsi sa opäť podarilo dosiahnuť míľnik. Určite to stálo za to. Súhlasím s tým, že nám v play-off chýbali nejaké mentálne sily a nenastavili sme sa do play-off módu. Je to vec, s ktorou treba pracovať a zobrať si z toho ponaučenie do ďalších rokov.“
Dve sezóny ste robili asistenta českému trénerovi Vlastimilovi Wojnarovi. Štyri mesiace Kanaďanovi Jasonovi O´Learymu. Od oboch ste si určite niečo zobrali. V čom spočívali najväčšie rozdiely?
„Obaja páni mali veľmi dobré ľudské vlastnosti. Wojnar tým pádom, že je Čech, má trochu bližšie k slovenskej mentalite. Od neho som načerpal veľa systémových vecí, s ktorými budem pracovať počas mojej kariéry. Jason je zase zámorský chlapík, takže mal trochu iné riadenie mužstva. Samozrejme, každý mal nejaké svoje pre a proti. V prípade O´Learyho som bol zvedavý na prístup v tréningovom procese, a taktiež mi ukázal nové veci.“
Zámorskému trénerovi bol vyčítaný prílišný ofenzívny prejav, ktorý však nechcel meniť. Často ste na neho apelovali, aby došlo k zmene?
„Skôr by som povedal, že dochádzalo k rozporom v názoroch medzi hráčmi a systémom, ktorý chcel Jason hrať. Nebol som jediný, ktorý na to poukazoval. Chceli sme niečo zmeniť, ale nakoniec sa nám to nejakým spôsobom nepodarilo aplikovať do našej hry.“
Keď ho v novembri odvolali, stali ste sa jeho nástupcom. Čo vám vtedy prebehlo hlavou?
„Dostalo sa mi veľkej pocty, ale zároveň to prinieslo veľkú zodpovednosť. Hneď som si začal pripravovať kroky, ktoré som chcel s mužstvom vykonať. Snažil som sa ich zabudovávať od prvého dňa. Bola tam tiež nejaká vidina náročnosti práce, zodpovednosti a výzvy.“
Pri nástupe ste viackrát vraveli, že vašou požiadavkou bolo, aby po vašom boku stál generálny manažér Richard Rapáč. Ako to hodnotíte?
„Bolo to skvelé. S Rišom sa poznáme od malička. Dá sa povedať, že sme rozdielne hokejové povahy a pozeráme sa na veci niekedy s iným názorom, a to je veľmi dobré. Okrem toho má Rišo iné vlastnosti ako ja a vďaka tomu sme sa vhodne dopĺňali. Výsledkom toho bolo prvenstvo po základnej časti. Obidvaja chceme na sebe pracovať aj svojich schopnostiach. Celý klub chceme neustále posúvať ďalej.“
Do akej miery je iná práca v pozícii hlavného a asistenta trénera?
„Najväčší rozdiel je v zodpovednosti. Každé jedno rozhodnutie či výsledok ide za vami. Všetko musíte robiť rýchlo a veriť v tú svoju víziu. Čo sa týka obsahovej stránky, je to neporovnateľné s presedeným časom pri analýzach zápasov, tvorenia tímových alebo osobných mítingov pred i po zápasoch.“
V týchto dňoch sa pripravujú s reprezentáciou naši obrancovia Dávid Romaňák s Adamom Žiakom. Obaja každoročne rastú. Pozreli ste si nejaké zápasy a ako by ste ich zhodnotili?
„Podľa môjho názoru Adam Žiak má za sebou životnú sezónu. Tento rok pri zranení Ryana MacKinnona urobil krok dopredu. Jednoznačne dostal zaslúženú pozvánku do národného tímu. Aj tam ukazuje, že to nie je náhoda. V jeho napredovaní mu rozhodne pomáha zápasová vyťaženosť. Dávid Romaňák je takisto kľúčový obranca a muž našej kabíny. Má vynikajúcu pracovnú morálku, mladým hráčom ide príkladom. Vďaka tomu má na drese áčko. V reprezentácii si dokázal zastať svoje miesto. Jeho výkony boli veľmi slušné.“
Nová sezóna prinesie novší šat TiposBet Arény. Čo na to hovoríte?
„Videl som nejaké projekty a návrhy, ako by to malo vyzerať po rekonštrukcii. Znova je to veľký krok pre hokej v našom meste. Bude to niečo nové pre našich výborných fanúšikov, aby mali z hokeja ešte väčší zážitok. Na druhej strane pre nás je to motivácia stále posúvať vpred spišskonovoveský hokej.“
Viete, aká bude vaša ďalšia budúcnosť?
„Niečo už viem, ale v tejto chvíli by som nechcel veľmi zachádzať do detailov, keďže tieto veci musí zverejniť prvotne vedenie, respektíve marketingové oddelenie. Môžem však fanúšikom prezradiť, že som spojil svoju budúcnosť s rodným klubom na dlhšie obdobie.“
