Denis Hodas je ďalšie meno, ktoré bude slovenský fanúšik spoznávať. Zvlášť ten náš spišskonovoveský. Žilinský rodák naberá formu v rodnom meste. Onedlho ho čaká presun na Spiš, aby sa zoznámil s prostredím a pustil do tvrdej práce.
Denis, ako sa spätne pozeráte na pôsobenie vo Švédsku?
„Hodnotím ho ako skvelú skúsenosť. Posunulo ma to nielen hokejovo, ale aj ľudsky. Predsa len osamostatniť sa v pätnástich rokoch nie je bežné. Zo začiatku to bol šok, avšak rýchlo som si na to zvykol. Som vďačný môjmu otcovi, ktorý má v tomto kroku podporil.“
Presúvali ste sa do USA s malou dušičkou?
„Toto bola ďalšia veľká zmena. Je to iný štýl hokeja a zároveň aj iná mentalita. Môžem vám dať za pravdu, pretože skutočne som tam cestoval s malou dušičkou, ale klub ma vrelo privítal a chalani boli priateľskí. Vďaka tomu som sa tam rýchlo udomácnil.“
Čísla však prezrádzajú, že ste vôbec nevyzerali ako nováčik. Aký je váš názor?
„Rýchlo som si zvykol na tamojší herný štýl, ktorý mi pasoval. Časom som získaval väčšiu dôveru od trénerov, a to sa pochopiteľne odrazilo na štatistikách. Aj toto hodnotím kladne a zároveň ďakujem otcovi.“
Skončený ročník jasne prevýšil ten predchádzajúci, ktorý bol pre vás premiérový. Dokázali ste sa ešte viac prispôsobiť nárokom ligy?
„Samozrejme, už som vedel, o čom to bude. Tréner ma bral ako lídra tímu, poskytol mi priestor na realizáciu a chopil som sa ponúknutej šance. Mal som skvelých spoluhráčov, aj krajanov, s ktorými som si rozumel.“
Narodili ste sa v Žiline, takže by ste mali niečo vedieť o slovenskej súťaži, hoci ste sa v skorom veku pobrali za hranice. Aké máte vedomosti?
„Áno, sledujem to od mala. Poznám chlapcov z našej ligy. Pominulé roky som absolvoval prípravu so žilinským mužstvom. O samotnej súťaži viem, že sa každoročne kvalitatívne dvíha. Toto je pre mňa nová výzva a veľmi sa teším, že môžem súťažiť proti skvelým hráčom.“
Talent, ktorým disponujete, vás dostal do reprezentácie SR 18. Najcennejší dres je vždy považovaný za najvyšší level v kariére hráča. V akom smere je najviac užitočný?
„V prvom rade je to obrovská česť nosiť na sebe dres rodnej krajiny. Verím, že sa mi to ešte niekedy podarí. Okrem toho reprezentácia vás naučí veľkej disciplíne.“
Ako dlho ste boli v hľadáčiku nášho klubu?
„Pomerne krátko. Kontaktoval ma Branislav Rapáč a od prvého momentu som mal z neho skvelé pocity. Dali sme si stretnutie, dohodli si nejaké veci a podali si ruky. Rokovania boli rýchle, jednoduché a korektné. Zdieľame podobnú víziu a máme totožné názory. Obdivujem prístup aj profesionalitu, ktorá mi bola sympatická. Rozhodnutie vôbec nebolo ťažké.“
Už ste študovali mená spoluhráčov, s ktorými budete zdieľať kabínu?
„Áno, prešiel som si káder. Dvoch obrancov poznám veľmi dobre. S Milanom Pišojom som sa stretol v reprezentácii a je to super chlap. Taktiež som nastupoval vo Švédsku proti Maťovi Slukovi. S ním sa poznáme už od detských čias.“
Hokej nie je iba o strieľaní gólov, ale zahŕňa viacero vecí. V ktorej roli sa cítite pohodlne?
„Keď môžem hrať s pukom, pretože sa považujem za kreatívneho hokejistu. Rád tvorím a dávam góly. Som silovejší typ, vyhovuje mi hra okolo mantinelov. Navyše sa nebojím oprieť do súpera a pritvrdiť.“
Okrem vedenia klubu prebehla komunikácia s trénerským tímom?
„Mal som krátky pohovor s hlavným trénerom Jakubom Petrom. Je to veľmi sympatický človek.“
Naši fanúšikovia sa postupne dozvedajú o nových posilách, ktoré budú súčasťou ich milovaného klubu. Je nejaký odkaz, ktorý by ste im chceli adresovať?
„Iba jediný – Teším sa na nich a verím, že im celú sezónu budeme s chalanmi prinášať radosť našou hrou a výsledkami!“
