Má 45 rokov, pohyboval sa v Česku aj Chorvátsku a nechal sa presvedčiť, aby to skúsil na Slovensku. Tréner Vlastimil Wojnar má bohaté skúseností so zbieraním medailí z predchádzajúcich pôsobísk. V mládežníckych kategóriách vybojoval tri zlaté a jednu striebornú so Záhrebom, v Třinci mu odovzdali dvakrát bronz. Premiérový kov vôbec medzi seniormi získal hneď v prvom roku v Tipos extralige s našim klubom.
S akými očakávaniami ste prichádzali do slovenskej extraligy, v ktorej ste pôsobili premiérovo?
„Mal som veľký rešpekt, pretože som nepoznal prostredie, hráčov, ligu, ani systém, akým hrajú jednotlivé mužstvá. Zároveň som mal veľkú túžbu uspieť v jednej z najlepších súťaží v Európe.“
Tešili ste sa, že idete do súťaže, ktorá je v porovnaní s českou Chance ligou kvalitnejšia. Naplnilo sa to?
„Samozrejme, že áno. Bola to pre mňa veľká výzva.“
Aké ste našli zázemie v Spišskej Novej Vsi?
„Klub je na veľmi vysokej úrovni. Od šatne, cez rozcvičovňu, trénerskú miestnosť a podobne. Bol som príjemne prekvapený vytvorenými podmienkami a prostredím na zimnom štadióne.“
Čo vám najviac vyhovovalo?
„Nedá sa to takto vymedziť. Všetko fungovalo tak, ako by to malo byť v profesionálnych kluboch.“
Kolegovia zo striedačky Vladimír Záborský a Martin Saluga kladne ohodnotili váš prínos. Potvrdíte ich slová, že bol trénerský triumvirát kvalitne zostavený?
„Absolútne súhlasím. Vlado aj Martin odviedli veľký kus práce a majú obrovskú zásluhu na našom úspechu. Od začiatku bolo očividné, že máme rovnaký pohľad na hokej, čo je, samozrejme, vždy plus. Okrem toho sme si rozumeli po ľudskej stránke, čo je pri tejto práci veľmi dôležité.“
Niekoľko duelov sa po vašom boku objavoval i generálny manažér Richard Rapáč. Kedy a prečo vzniklo toto rozhodnutie?
„Dohodli sme sa tesne pred koncom základnej časti. Kvôli tomu, že nemáme k dispozícii tablety a je väčší problém v tej rýchlosti zachytiť to, čo treba, chceli sme byť na striedačke vo väčšom počte. Na play-off sme sa dohodli, že Richard bude posielať naše formácie na päťky súperov a ja budem riešiť systémové veci, ktoré uvidím. Evidentne to bola dobrá voľba.“
Nastupovali ste proti jedenástim súperom. Ktorý bol pre vás prijateľný, a pri ktorom ste stále mali obavu, ako to dopadne?
„Banská Bystrica bola súper, s ktorým nám to nešlo. Avšak s tímami ako Košice, Slovan či Zvolen sme odohrali veľmi vydarené zápasy i s bodovým ziskom.“
Dlhodobá časť nám priniesla piatu priečku. Mal tím na to, aby sa usadil vyššie?
„Myslím si, že sme dosiahli strop.“
Ako ste prežívali štvrťfinálovú sériu s Banskou Bystricou?
„Relatívne v pokoji. Vedeli sme, že budeme dobre pripravení a nakoniec sa to potvrdilo, za čo som nesmierne rád.“
Kde sa to zlomilo, že sme dokázali zvrátiť nepriaznivý vývoj série?
„Nehovoril by som o nejakom zlome. Prehrávali sme na zápasy, potom sme vyhrávali a zase sme doťahovali, no šťastie sa priklonilo na našu stranu. Ako sa vraví, šťastie praje pripraveným.“
Čo vravíte na spôsob, akým sme vypadli v semifinále so Zvolenčanmi?
„Radšej nič.“
Je to pre vás najťažšia prehra v kariére?
„Áno.“
Bola aspoň akou – takou náplasťou rozlúčka s fanúšikmi, ktorí obklopili pódium?
„Jednoznačne. Táto udalosť bola pre mňa top. Najväčší zážitok v sezóne. Nikto z nás nemal predstavu, o čom to bude. Dianie na námestí však prevýšilo naše očakávania. To sú chvíle, pre ktoré sa hrá hokej. Musím sa priznať, že som ešte pred sezónou počúval slova chvály na fanúšikov, ale toto ma úplne dostalo. Klobúk dole pred ľuďmi a všetkým sa chcem veľmi pekne poďakovať za celoročnú podporu.“
