Jeden z asistentov trénera Martin Saluga bol pri významných udalostiach nášho klubu. V apríli 2021 oslavoval postup do Tipos extraligy po boku Miroslava Mosnára a Róberta Spišáka. Pred pár dňami získal bronzovú medailu, ale už v novom zložení trénerského tímu. Na všetko podstatné odpovedal v našom dialógu.
V tejto sezóne ste trénovali s novými kormidelníkmi. Aká bola spolupráca?
„Myslím si, že veľmi dobrá. Hneď od prvého stretnutia sme sa dohodli, ako budeme fungovať. Rovnako tak bolo veľmi dôležité, že sme si sadli i po ľudskej stránke. Nemôžem teda povedať ani jedno krivé slovo.“
Keďže ste boli traja, mali ste vymedzené úlohy, alebo každý mal do toho čo povedať?
„Tréner Wojnar nám zadával úlohy. Podelili sme si rôzne herné činnosti, a takisto aj v rámci tréningového procesu.“
Taktovka hlavného kouča patrila Čechovi Vlastimilovi Wojnarovi. Mnohí chválili jeho metódy. Obohatil vás o nové poznatky?
„Kvalitne nastavil tréningy a správne zvolil herný systém, ktorý sadol na naše mužstvo ako uliaty.“
Aký ročník máte za sebou?
„Ešte trochu vo mne pretrváva sklamanie, keď si spomeniem na to, ako blízko sme mali k finálovej účasti. S odstupom času však môžem prezradiť, že som zažil skvelú sezónu. Možno mi ešte chvíľku potrvá, kým si uvedomím zisk konečného tretieho miesta.“
Základná časť vyzerala dobre a v porovnaní s minulým rokom sa podarilo priamo postúpiť do najlepšej osmičky. Čo bolo rozhodujúce?
„Darilo sa nám pred Vianocami i počas nich. Získavali sme body v dôležitých stretnutiach. Toto bolo kľúčové. Naša výkonnosť mala stabilitu a chalani pracovali spoľahlivo.“
Približne od februára mal tím problém so záverečnými tretinami a vo viacerých prípadoch prehral. Kde ste videli najväčšie príčiny?
„Ťažko povedať. Je pravda, že sme s tým mali komplikácie a postrácali sme body. Nemôžem povedať, žeby sme hrali vyslovene zle. Avšak často sa nám stávalo, že po našom tlaku nastala individuálna chyba, ktorú súperi trestali. Nehovoril by som ani o slabej koncentrácii. Jednoducho sme doplácali na slabšie momenty jednotlivcov a následne to už bolo náročné nastaviť tím pozitívne.“
Štvrťfinále bolo poriadne zaujímavé a napínavé. Súhlasíte s názorom, že zlom série nastal v priebehu druhého duelu v Banskej Bystrici, kedy sa domáci viac sústredili na fauly a nám vyšli presilové hry?
„Podľa môjho názoru nie. Séria bola sama o sebe ťažká a na základe toho sme dospeli do poslednej bitky v siedmom dueli. Banská Bystrica je známa tým, aký štýl presadzuje. Bol som veľmi rád, že sme sa ukázali v presilovkách, no nepovažoval by som to za rozhodujúci faktor.“
Zápas číslo sedem. Prišla naša početná výhoda, v ktorej udrel Martin Réway a rozhodol o historickom postupe do semifinále. Uvedomili ste si v tej chvíli, čo sa podarilo?
„V tom momente vo mne prepukla obrovská a neopísateľná radosť. Semifinálový postup mi začal postupne dochádzať cestou domov. Priamo na striedačke to bolo o veľkých a pozitívnych emóciách.“
Bystričania sa vyznačovali fyzickým hokejom. Ako na vás pôsobili Zvolenčania?
„Zvolen má viac technických hokejistov a kvalitných korčuliarov, ktorí sú mimoriadne silní na puku. Výborne mu pracuje obrana s brankárom Trenčanom a veľkú rolu zohrala šírka kádra.“
Bol to priechodný súper?
„Myslím si, že áno. Vyhovoval nám jeho otvorený hokej, ale nedokázali sme z toho vyťažiť postup. Veľmi nás to mrzí.“
Do finále sme nepostúpili na základe kontroverzného trestného strieľania, ktoré premenil olympionik Peter Zuzin. Bolo to veľmi prísne z vášho pohľadu?
„Neprináleží mi komentovať výkony arbitrov, ale odpískať päť minút pred koncom riadneho času takéto kontroverzné trestné strieľanie, podľa toho, čo som videl naživo i v opakovanom zázname, je veľmi necitlivé.“
Na krku vám napokon visí bronz. Hovorí sa, že si to človek časom bude vážiť. Je to tak?
„Určite áno, ale ešte je tam trochu trpká príchuť. Každopádne je to veľký úspech pre naše mesto a náš klub.“
Rozlúčka s ročníkom prebehla na námestí v spoločnosti obrovského množstva fanúšikov. Mesto ste postavili na nohy. Čo to vo vás vyvolalo?
„Bol to krásny a jedinečný moment, na ktorý asi nikdy nezabudnem. Keď sme vystúpili na pódiu a pozerali sa možno aj na tisícku priaznivcov, bolo to nádherné. Celú sezónu sme pre nich dreli a bronzová medaila je odmenou aj pre nich. Nemalou mierou nás k nej dostali.“
